Studený hrob a na ňom vence,
Že ste odišli, uveriť nechcem.
Nič iba tma, mráz a samota,
Vetrík chvíľami lístie slabo zamotá.
Občas naše srdcia zaplačú,
Preto prijmite modlitbu našu.
V tme ticho sviečka horí,
Spite sladko, sestry, bratia moji.
Už necítite ani bolesť, ani chlad,
Na druhom svete, lepšie je vám tam.
V tento čas na vás spomínam.
Pri hrobe patrí vám viac ako len chvíľa.
Svetlo nádeje žiari v tme,
Všetci sa raz tam hore stretneme.
Preto verím a dúfam,
Že potom sa pripojím k vám.
Spravodlivosť bude panovať navždy,
Tam, kde ste už svoj pokoj našli.
