Od 1. do 6. júna sme spolu so spoločenstvom Rieka Života z Podolínca mali možnosť ísť a slúžiť v Prahe počas Dní viery. To, čo mnohí z nás opakovane zakúsili v Sabinove vďaka mestským misiám, sa dialo v susednom hlavnom meste v niekoľkonásobne väčších rozmeroch (kvôli predstave si porovnajte Sabinov a Prahu v počte obyvateľov :-). Vyspelá Praha, ktorá je spolu s chudobnými africkými a ázijskými moslimskými krajinami oficiálne vyhláseným misijným územím, je plná krásnych kostolov, okolo ktorých denne s obdivom prejdú stovky turistov i domácich, no väčšine z nich ani nenapadne, že by sa to nejako týkalo kresťanstva. A ak áno, tak len ako prázdneho pojmu, o ktorého „radostnej správe“ nemajú predstavu ani v tých najhrubších rysoch. O Bohu, ktorý ich tu a teraz miluje, namiesto nich zomrel a vstal z mŕtvych a chce tak premeniť aj ich život, nikdy nič nepočuli.
Počas týchto dní sa v kostoloch a kláštoroch a v ich okolí po celom meste konali diskusie, modlitby chvál, koncerty kresťanskej hudby, tvorivé workshopy, výstavy a ďalšie podujatia, ktoré sa o viere snažili otvorene a kreatívne hovoriť k obyčajnému modernému človeku.
My, tak ako mnoho ďalších skupiniek, sme každý deň vychádzali do ulíc, usadili sme sa na jednom z rušných námestí alebo parkov a spoločne sme sa spevom a vlajkami modlili. Odovzdávali sme mesto a všetku prázdnotu, zranenia a potreby ľudí Bohu, ktorý je väčší ako každý hriech, každá bolesť aj radosť a pozná cestu k srdcu každého z nich. Jednoduchým svedectvom sme sa ich snažili vyrušiť zo zabehaných koľají toho, že je všetko v poriadku a ak nie je, nedá sa s tým nič robiť a ukázať, že je tu milujúci Otec, ktorý zmenil a stále znova mení náš život a že aj im chce dať svoju lásku, odpustenie a nádej. Ak to bolo možné, osobne sme ich oslovili, hovorili s nimi o tom, kto sme, čo prežívajú a aká je ich skúsenosť a pozvali ich na niektorú z akcií v meste. Možno preto, že ľudia v Prahe sú zvyknutí na kadejakých pouličných predvádzačov najrôznejších vecí, bolo veľmi ťažké získať ich pozornosť, prihovoriť sa im, no veríme, že to bolo možno jedno z mnohých Božích zaklopaní na ich srdce, ktoré sú potrebné k tomu, kým prídu dvere otvoriť. Boli aj ľudia, ktorí hoci Boha ešte nepoznali, prijali ponuku modlitby a my sme mohli vidieť, ako Boh prichádza a dáva poznať svoju blízkosť. Za všetkých týchto ľudí a cirkev v Čechách prosíme o vaše modlitby, aby bol Pán svetlom na ich ceste k nemu, nech sú na nej kdekoľvek.
Každý takýto čas je pre nás veľkou výzvou, kedy sa učíme vychádzať zo seba, cez svoje pohodlie a istoty, a preto jediným miestom, ako nás Pán môže učiť novým veciam, dať sa nám poznať vždy novým vzácnym spôsobom či už cez tých, ku ktorým ideme, alebo cez ľudí v spoločenstve, s ktorými tam spolu sme.
