Milé deti, minulý týždeň sme sa zamýšľali nad stratenými vecami. Každý z nás už v živote stratil niečo, čo mal rád: či už to bolo niečo malé alebo veľké, dôležité alebo nie až tak, vždy nás to naplnilo smútkom. Aj v nedeľnom evanjeliu sme počuli ako jeden muž stratil niečo, čo mal veľmi rád, alebo lepšie povedané, niekoho, koho mal veľmi rád – otec stratil syna. A to ho naplnilo veľkým smútkom. No nakoniec sa syn vrátil späť a otec mal z toho veľkú radosť. Tento príbeh je ďalším podobenstvom, cez ktoré nám Ježiš ukazuje, ako veľmi nás má Boh rád – On je ako ten otec z podobenstva. Už vieme, že pri krste sme sa aj my stali Božími synmi a dcérami. Mnohých pokrstených však Boh stráca presne tak ako toho syna – nechodia v nedeľu do kostola, dokonca sa ani nemodlia... A Pán Boh je z toho veľmi smutný.
Skúsme tento týždeň robiť Bohu radosť. Snažme sa v nedeľu prísť do kostola a každý deň sa modliť.
P.S.: Aj túto stredu Vás pozývame na modlitbu krížovej cesty, ktorá sa začne pred sv. omšou o 17.50 h.