„Dom“ ako rodina a „Júda“ ako ten, čo chváli Pána. Malo by nás to charakterizovať, preto to nechceme iba hovoriť, ale aj žiť a chváliť Pána v každom rozhodnutí, či už dopadne dobre alebo horšie. Rozhodli sme sa prežívať aj viac našu jednotu, našu „rodinu“ spoločenstva − či už so starými členmi, novými alebo staronovými. 17.11. sme sa preto stretli o 9.00 hod. na sv. omši, aby sme prežili náš prvý Deň spoločenstva. Všetci spoločne sme sa zrána v našej miestnosti potešili malému agapé − raňajkám. S tým, ako žiť Božiu vôľu v skutočnej rodine, sa s nami podelili manželia Jurek a Stasia Demski z Poľska. Pre viacerých z nás bola veľmi silná jediná veta: „Ak Pán pred tebou nejaké dvere zatvára a iné otvára, znamená to, že ťa niekam povoláva.“ Mnohí si to musíme uvedomiť nanovo. Bohu nejde o to, aby nám zobral niečo, v čom sa už cítime doma, čo dobre poznáme a vieme, ako na to. Chce nás posunúť ďalej. Otvára nové možnosti, ktoré môžu byť zo začiatku ťažšie − už len preto, že sa musíme vzdať starého − no je to len pre naše budovanie a naplnenie Jeho sna, ktorý s nami sníva. Najviac to dalo asi našim manželom, ktorí sa snažia žiť s Bohom, žiť s ním vo svojich rodinách, v spoločenstve, v službe, práci... Naša najmladšia Majka s úsmevom hovorí: „Oslovila ma tá sila manželskej modlitby. Hoci ešte nie som ničia manželka, snáď to v budúcnosti využijem.“ Iná Majka rozpráva: „Ich svedectvo o tom, ako ich Boh povolal do manželstva a popri tom aj do služby evanjelizácie, ako im celý čas ukazoval cestu a ,,otváral a zatváral dvere“, sa ma veľmi dotklo. Sú pre mňa obrovským svedectvom, ako žiť živú vieru v Boha.“ Martin s manželkou vraví: „Jurek a jeho manželka nás veľmi oslovili svojím svedectvom oddanosti Bohu v praktickej službe. Vidno, že tak žijú, podriaďujú tomuto rozhodnutiu svoje životy a nie sú to len reči. Pre nás ako rodičov bolo veľkým obohatením počuť, ako prežívali a prežívajú službu oni ako manželia a rodičia so všetkým, čo k tomu patrí.“ Zuzka zas žasne nad tým, keď ide o duchovný boj − Jurek vravel, že ako náhle sa niečo chystá pre Božie kráľovstvo, diabol útočí. Najčastejšie si to odnášajú deti, ktoré celý čas ako slúžime, ležia doma v teplotách s manželkami a takto za nás duchovne bojujú, no po víkendovke či chválach sú opäť v poriadku. To zažívame pravidelne. Napriek tomu však chceme žiť na Božiu chválu. „A tiež sa ma veľmi dotklo, ako pôsobili so Stasiou. Bolo z nich cítiť veľkú úctu k sebe, ich vyrovnanosť, no zároveň každý z nich vnímal tú svoju jedinečnosť a nenahraditeľnosť vo vzťahu a v rodine,“ dodáva Zuzka. Nech Pán žehná každú rodinu našej farnosti, chráni jej deti a vedie ju tými správnymi dverami, aby sa tak oslávil.
