Do gynekologickej ambulancie vstupuje žena. Trochu neisto i so strachom. Zarazene počúva správu od lekára a jej tvár zbledne. Dozvedá sa, že je tehotná. Lekár si to všimne a pýta sa. „Dáme to preč?“ Žena sa ihneď spamätá a jednoznačne odpovedá: „V žiadnom prípade!“
Pomaly sa vytráca z ordinácie a odchádza domov. Je prekvapená i zaskočená. Hrdlo jej zviera akási ťažoba. Točí sa jej v hlave a má pocit, že odpadne. S tehotenstvom nepočítala. Premýšľa a uvažuje. To už bude šieste. Čo na to povie manžel, ako to príjme? Žena sa po príchode domov najprv vyplače, potom sa upokojí. Uvedomuje si, aký Dar dostala od Boha. Najväčší dar, aký žena môže dostať. Dar ŽIVOTA. Darovať život inému človeku je najväčší dar, ktorý môžeme dať i dostať zároveň. Za všetky dary treba ďakovať...
Manžel v rozpakoch počúva a pozerá na manželku, čo mu rozpráva. Keď zistí, že manželka je pokojná a vyrovnaná, spýta sa jej: „Dáme si Deli?“ Manželka na to: „Keď máš, tak daj.“
Táto žena mala šťastie, lebo mala milujúceho manžela. Našla u neho oporu. Čo si má počať žena, keď takúto oporu nenájde u nikoho?
Nemá jej kto pomôcť a preto robí aj chyby. Dar nechce prijať a zahadzuje ho. V tom strese a samote si málo žien uvedomuje, čo vlastne robia, keď odchádzajú na potrat. Myslia si, že týmto sa všetko skončí a vyrieši. Avšak sú na omyle. Výčitky ešte len prídu a prenasledujú ženy po celý zvyšok života. Vyrovnať sa s tým je veľmi ťažké.
Podajme týmto ženám pomocnú ruku. Ruku, o ktorú sa skutočne môžu oprieť. 25. marec je DEŇ POČATÉHO DIEŤAŤA. Tento deň zdôrazňujeme bielymi stužkami. Majme odvahu pripnúť si bielu stužku. Povzbuďme týmto gestom všetkých mužov a ich ženy k rozhodnutiu pre ŽIVOT. Nebojme sa prijímať dary od Boha. Doprajme každému narodiť sa. Veď aj tvoj život sa začal počatím.
„Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky. Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne, všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobré viem.“ (Ž 139, 13 - 14)