Túto otázku si kladiem vždy, keď si uvedomím, že som tu. V novembri sme chodili po cintorínoch. Ja som premýšľal o tom, že v ktoromkoľvek hrobe som už mohol ležať ja a možno aj nejakú sviečku by som mal nad sebou, a možno ani to. Len keď sa vrátim späť v pamäti vnímam Boží zásah: ešte ostaň tam, kde si. Nesplnil si si ešte svoju úlohu.

Mamka mi rozprávala príhodu, ako so mnou vletela do najbližšieho obchodu, pretože mi na ulici zabehol rožok a bol som úplne bordový. V obchode ma kriesili a dnes ešte môžem byť tu. Toto je len drobná udalosť v mojom živote, kedy vďačím za dar života. Vy, každý jeden z vás, myslím si, môžete povedať milión takých a podobných situácií, kedy ste pocítili Božiu blízkosť.

Každodenné ranné prebúdzanie: dar či samozrejmosť? V dnešnom uponáhľanom svete si ani nestíhame všimnúť veci a ľudí okolo nás. Berieme za samozrejmosť, že ráno vstaneme, ideme do školy či do práce a ďalší program stereotypného dňa je pred nami. Zamysleli ste sa už nad tým, že ráno už nemusí byť v tom zmysle, že uvidíme svoju posteľ a izbu, ale bránu neba? Uvažovali ste, kde by sme skončili, keby nás práve teraz povolal Pán? Keby sme sa dozvedeli, že nám ostáva 10 minút života, čo by sme robili? Utekali by sme hneď na svätú spoveď, alebo by nám to vôbec neprekážalo a nedali by sme sa tým vyrušovať? Dar či samozrejmosť? Je darom pre nás zmieriť sa s Otcom po každej urážke alebo je to samozrejmosťou?

Ľudia okolo nás, rodina, priatelia, kamaráti, dobrí kňazi ... dar či samozrejmosť? V novembri sme mali spomienku na nenarodené deti. Pre nich asi samozrejmosťou nebolo, že sa i narodia, aj keď boli počaté. Obyvatelia v Afrike nemajú za samozrejmosť jedlo a vodu. Zdravie asi nie je samozrejmosťou, keď okolo seba stretávame ľudí, ktorí majú fyzický či psychický hendikep. Možno im chýba toto obdarovanie, ale dostali dar lásky a vďačnosti, o ktorých my zdraví môžeme len snívať. Keď som mal v lete milosť stretnúť sa s takýmito ľuďmi, bol som očarený a hlboko vnútorne pozitívne poznačený. Dar či samozrejmosť? To, že máme rodičov a hneď po narodení sme sa neocitli v detskom domove: je to dar alebo samozrejmosť? Prečo sa potom zriaďujú detské domovy a domovy dôchodcov, ak láska rodiny je samozrejmosťou? Škola, práca, strecha nad hlavou, jedlo a pitie nadostač, dar či samozrejmosť?

Vďaka ti, Pane, za dar života.Vďaka ti za kamarátov, priateľov, ktorí sa nepriatelia preto, aby získavali, ale preto, aby dávali. Vďaka ti, Pane, za kňazov, prostredníctvom ktorých nám „prehováraš do duše“ a zodpovedáš nám naše vnútorné otázky. Vďaka ti za obetavosť a lásku ľudí okolo mňa, ktorú si často nezaslúžim.