Odomknúť. Zamknúť. Zasvietiť a sfúknuť sviečky. Zapnúť a vypnúť zvony. Pripraviť všetko na dôstojné slúženie sv. omše... Čo vám to pripomína? Áno, správne. Je to každodenná činnosť kostolníkov. Vykonávajú svoju službu nezištne, z lásky, obetujúco, za každého počasia či ročného obdobia. Z celých síl. Takmer všetok svoj voľný čas venujú Bohu i blízkym.
Jedným z takýchto darujúcich ľudí, ktorý svoj život zasvätil službe Bohu i Božiemu chrámu, je aj pán Ľubomír Mihok – ktorého farníci poznajú ako nenápadného, nesmierne skromného, vtipného a pracovitého človeka, za čo si ho veľmi vážia. Byť kostolníkom na prvý pohľad nevyzerá byť náročná práca. Kostolný koníček však zahŕňa množstvo povinností,
o ktorých nezasvätení smrteľníci možno ani netušia. Pripraviť v kostole omše, sobáše, pohreby a krsty. Tiež treba myslieť na obetné dary, sviece i miništrantov. Kňazovi nachystať ornát a liturgické rúcha, tiež aj bohoslužobné knihy. Netreba zabudnúť na ranné otváranie kostola, na kúrenie, osvetlenie, nastavenie zosilňovačov, pravdaže potrebné je sledovať aj priebeh omše a byť neustále v pohotovosti. V neposlednom rade však práca kostolníka zahŕňa prácu s ľuďmi a tá je vždy náročná. Vyhovieť toľkým pohľadom na vieru, na ostatných ľudí, sledovať tradície a celkovo pochopiť ľudskú náturu chce odhodlanosť a vytrvalosť.
Jeho kostolnícke skúsenosti sa nedajú opísať pár slovami či vetami, a preto my veriaci z našej farnosti ho chceme do ďalšej práce povzbudiť a zároveň sa poďakovať za jeho ústretovosť, ochotu a obetavosť. Do ďalších rokov života mu prajeme pevné zdravie, veľa Božích milostí, optimizmu, radosti, trpezlivosti a vytrvalosti...