Vážený pán dekan! Milovaní bratia a sestry, katolíci na Slovensku!
Z celého srdca vám ďakujeme, že k nám mohli prísť Katarína a Hana. Bolo to možné vďaka vašej modlitbe a vašej materiálnej pomoci. Ich prítomnosť medzi nami je darom Boha pre nás.
Cirkev rastie vďaka svedectvu. Svedectvo viery je mliekom, obživou pre život Cirkvi. Kto z nás by mohol predpokladať, že taký silný zväzok spojí Kristových učeníkov zo Slovenska s Cirkvou v Turkmenistane! V Kataríne a Hane ste vy všetci navštívili naše spoločenstvo v Advente roku 2008, vy všetci ste v nich prišli k nám!
Ďakujeme, že sa takýmto spôsobom všetci podieľate na evanjelizácii Ázie. Každý z vás má svoje miesto a svoj vklad do budovania spoločenstva katolíckej Cirkvi v Turkmenistane.
Ďakujeme za vaše duchovné aj materiálne dary. Ďakujeme za to, že ste nás tak štedro obdarovali – naše deti, našich osamelých, chorých a aj nás samých. Ďakujeme aj za dary pre našu kláštornú kuchyňu Oblátov Nepoškvrnenej P. Márie. Ďakujeme za dar pre naše deti.
Vy všetci ste sa cez svojich vyslancov spod Tatier, doslovne – cez svojich apoštolov: Hanu, Marka, Jana, Tomáša a Katarínu, zapísali do zrodu katolíckej Cirkvi na brehu púšte Karakum! Nech vám to Boh odplatí.
Nech Boh odmení vašu otvorenosť na turkménsky národ a na potreby rozširujúcej sa Kristovej Cirkvi na ázijskej zemi. Nech vás Boh hojne požehná: vašu Cirkev, vaše rodiny, domy a celé nádherné Slovensko!
My vás objímame našou modlitbou. V dare jednoty v Duchu Svätom
