Už to začalo. V našom peknom meste vynikla práca tých, ktorí nám s láskou pripravili príchod sv. Mikuláša a zapálili vianočnú výzdobu. V obchodoch vidieť čulý ruch, na javiskách sa prezentujú mnohí, aby skrášlili celkovú atmosféru času. Žijeme rýchlo a už ani penzisti nemajú čas.
A to všetko prežívame v advente, ktorý je vyhradený na prípravu uvítať Spasiteľa, Mesiáša a Pána.
Dnešný svet nám necitlivo ponúka témy, o ktorých sme pred niekoľkými rokmi nemali ani potuchy. Registrované partnerstvá v mene slobody a ľudských práv. Neviazaný životný štýl. Spoločný život muža a ženy pod hlavičkou priateľstva, bez zodpovednosti jeden za druhého ešte umocňuje prevrátená verejná mienka. Pritom málokto si uvedomuje, že Boží zákon nebol novelizovaný. Človek má veľký strach o svoje zdravie, ale na zdravie duše mnohí ani nepomyslia. Zdá sa, že pravda už nemá miesta, všetko sa komentuje, kritizuje bez logiky a argumentov a nakoniec víťazí sila. V mene biznisu sa množia podrazy, každý pozerá iba na seba. Ohovárania a osočovania naberajú na intenzite. Aj masovokomunikačné prostriedky do toho všetkého nalievajú olej neistoty. Nastáva dilema, či sa prikloníme k judášskej zrade, alebo jánovskej láske. S tým sa musíme vyrovnať sami.
My, ktorí milujeme Ježiša Krista, stíšme sa, meditujme, analyzujme svoj život, pripravujme sa. Adventný kazateľ nás vyzýva: ,,Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mt, 3, 2). A tak všetko ostáva na nás, či riskneme bahno, z ktorého sa nemusíme dostať, alebo prijmeme úprimné priateľstvo s Bohom, z čoho plynie nádej betlehemskej hviezdy, ktorá zastane nad každým z nás, ak prijmeme Toho, ktorého oslavuje celý svet. Otvorme svoje srdcia. Keď si otcom alebo mamou, otvor ho svojej rodine. Ak si babka alebo dedko, otvor ho svojim vnúčatám. Ak si slobodný, svojmu okoliu, ak si rehoľník alebo kňaz, svojmu spoločenstvu. Láska k Bohu a k ľuďom − to sú Vianoce.