Adventný veniec, Ján Krstiteľ, Zvestovanie P. Márie, prípravy na Vianoce, nákupy, radosť z príchodu Boha na svet, biznis, viac práce, zhon. Všetko je to pomiešané! Kto sa v tom vyzná? Kto má v tom jasno? Vieme vôbec, čo čakáme? Kde je podstata adventu a Vianoc? Neradujú sa už len deti a i tie len z očakávaných darčekov? Vieme, že radosť a pokoj by mali napĺňať začiatok cirkevného roka? Prikázať sa to nedá, ale budovať v sebe áno.
Radosť je základným postojom kresťana. (Mala by byť.) Ten vie, že Ježiš hlásal radostnú zvesť, že sa priblížilo Božie kráľovstvo. Keďže sa človek k Bohu nemohol dostať – prišiel Boh medzi ľudí. Stal sa jedným z nás. Žil ako my, radoval sa, trpel a zomrel. Bol ukrižovaný, ale premohol smrť tým, že vstal zmŕtvych a nám otvoril bránu do večného Božieho kráľovstva. Je to ozajstný dôvod pre radosť. A nielen to. On nám povedal, čo máme robiť, aby sme sa ku tej bráne dostali. Máme konať pokánie. Toto slovo mnohí spájajú s popolom a dlhými radmi spovedajúcich sa. Často im však ujde to podstatné: obrátenie sa o 180 stupňov od hriechu. Je to zmena života. Nové nasmerovanie k Bohu. Zlozvyky a hriechy robia človeka zlostným, nespokojným voči druhým, ale aj voči sebe. Človek sám trpí a jeho okolie tiež. Zmena obrátenia donáša ozajstnú radosť. (Často skropenú aj slzami radosti.)
Prajem nám všetkým v tomto advente a Vianociach pravú, tichú, pokojnú radosť z Božej lásky a pomoci pri uskutočňovaní obrátenia. Nedajme sa strhnúť na ceste do priepasti. Stúpajme nahor do Božieho Svetla v pokoji a radosti.