Pri jasličkách Božieho Syna, kde Slovo sa stalo Telom, prosím Pána: Pane, Ty jediný poznáš ľudské vnútro i vývoj, ktorým sa uberá ľudstvo. Ty vieš, čo najviac potrebujeme i čo nám najviac chýba a je kde je chyba. Sme ľudia z hliny – krehkí, slabí, hriešni. Dávame sa ovplyvniť z vonka. Neuvedomujeme si, že budovaním neviditeľných múrov medzi generáciami, mužmi a ženami, klérom a laikmi, cirkvami, národnosťami, menšinami a väčšinou – pomáhame stavať babylonskú vežu. Duch sveta rozdeľuje, ale Boží Duch zjednocuje.
Rozdeľovanie ľudí je prvý krok na ceste zla. Druhým je osočovanie, intrigy, klamstvá a polopravdy. Jedných tlačia do blata a druhí sa vystavujú na obdiv. Na tom je dnes postavená konkurencia v hospodárstve, politike, umení a v médiách. Zháňajú sa za „pikoškami“. Dobro nikoho nezaujíma! A predsa, zmyslom vývoja je dobro. (P. Strauss)
Pane, daj nám, prosíme, čisté vnímavé srdcia, aby sme videli krásu a dobro okolo seba: v prírode, v rodine, v škole, zamestnaní. Čistý chápajúci pohľad pramení z čistého srdca. Nech nás Tvoj Duch vedie po zaujímavých cestách hľadania dobra v najbližších ľuďoch: deťoch, mládeži, v mamách, otcoch, učiteľoch, susedoch, starých rodičoch, i neznámych ľuďoch. Viem, že budeme prekvapení toľkou dobrotou, ktorú objavíme. Zlo kričí. Dobro sa skrýva. Cesta za tým, čo je ukryté je zaujímavá a príťažlivá.
Daj, Pane, aby sme v Novom roku mali odvahu vykročiť po nej ku Tebe.