Mnohí by to chceli vedieť, ale nemajú odvahu prísť sa pozrieť a vypočuť si na vlastné uši, čo to je.
Prečo? Pre pohodlnosť? Preto, že si nenájdu hodinku pre Boha (raz v týždni, alebo v mesiaci, či za pol roka)?
Viem, že naša doba je uponáhľaná, nároky zamestnávateľov sú vysoké, konkurencia veľká, i rodina potrebuje čas rodičov. To všetko je pravda, ale s Pánom sa všetky ťažkosti ľahšie nesú. Je zaujímavé, že „stratu času“ s Ním, vôbec nepociťujeme. Sme čerstvejší a naberáme v jeho prítomnosti nové sily do života. Ale Pán Boh chce, aby sme sa rozhodovali slobodne.
Čo je Lectio Divina?
Starobylý spôsob čítania Sv. Písma, ktorý siaha až k Origenovi (snáď aj ďalej).
Odborníci ho delia na 4 časti:
- lectio – čítanie,
- meditatio – uvažovanie,
- oratio – modlitba,
- contemplatio - prežívanie Božej prítomnosti.
Ako to vyzerá v praxi?
1. Prečítame si pomaly a pozorne text, po kratších častiach.
2. Vrátime sa k slovám alebo myšlienkam, ktoré nás zvlášť oslovili. Buď nám pripomenuli niečo podobné, čo je opisované v iných častiach Písma, alebo nás samých oslovili (či prežili sme podobné niečo) v našej súčasnosti alebo minulosti. Tým zisťujeme, že Božie slovo je aktuálne pre každú dobu a každého človeka. Tiež sa naučíme voľne sa pohybovať v SZ, NZ aj vo svojej súčasnosti. Zároveň nás to prenáša do tretej časti, ktorá s touto úzko súvisí a to:
3. S modlitbou, ktorou odpovedáme na Božie oslovenie. Meditácia by mala byť „prešpikovaná“ modlitbou – to znamená osobnou odpoveďou človeka (nie vždy sa to podarí).
4. Kontemplácia je najťažšou, najintímnejšou časťou metódy. Nedá sa robiť cez rozhlas ani na spoločnom stretnutí. Na to je potrebné ticho, pokoj, samota. Preto má naše čítanie Písma svoje pokračovanie doma. Ku kontemplácii sa nedá „dopracovať“ vlastnými silami. Je to Boží dar – nedá sa vynútiť ani modlitbami. Pán Boh trochu odchyľuje bránu svojej „nedobytnej pevnosti“. Pochopil to sv. Pavol keď povedal: keď som silný som slabý a keď som slabý som silný – lebo Pán pomáha slabým.
V čom je slabosť človeka? V jeho hriechu a v citoch. Je to pzaj tak: Citlivého človeka je veľmi ľahké zasiahnuť a zničiť. Je slabý! Takým okolie opovrhuje. Priznanie svojho hriechu a otvorenie cesty citom sú kľuče do Božej prítomnosti, ktoré nám Pán ponúka. Skúsme prežívať udalosti Božieho slova aj citovo. Možno je to cesta do Božej prítomnosti, ak to Pán Boh chce. Prosme ho o to, ale uvedomme si, že spôsob a čas určuje On.