Chcela by som pripomenúť a priblížiť jedného veľmi významného človeka slovenského národa, o ktorom by sme mohli vedieť trošku viac. Myslím, že málokto z nás vie, kto sa skrýva za piesňami ako napríklad Ó, Mária, bolestivá; Klaniam sa ti vrúcne; Ježišu Kráľu; Bože, čos´ ráčil, a mnohými ďalšími, ktoré sa už roky spievajú v našich slovenských kostoloch.
Mikuláš Schneider-Trnavský sa narodil 24. 5. 1881 v Trnave a zomrel 28. 5. 1958 v Bratislave. Bol hudobným skladateľom, dirigentom a pedagógom, nosí titul národný umelec. Zaslúžil sa o založenie Hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave a jeho životným mottom bolo: „Vznešene krásna, ale aj zodpovedná úloha, ktorou poverený som bol Spolkom sv. Vojtecha zostaviť Jednotný katolícky spevník, stala sa mi poctou mimoriadnou, jednou z najväčších môjho života.“
Študoval kompozíciu na konzervatóriu v Budapešti, vo Viedni, organ v Prahe. Pôsobil ako regenschori v Katedrále sv. Mikuláša v Trnave, neskôr ako inšpektor hudobných škôl. Jeho hudobný život bol veľmi pestrý. Venoval sa hlavne kompozícii národných piesní. Aj harmonická úprava hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska patrí práve jemu, no medzi jeho najdôležitejšie diela patrili chrámové spevy, skladby, úpravy. S liturgickou hudbou sa stretal od svojej mladosti najprv ako spevák v chlapčenskom zbore u jezuitov, neskôr ako praktický organista a regenschori. Sám hral na organe, viedol orchester a komponoval sakrálnu hudbu. V tej dobe bol veľmi úspešný a žiadaný skladateľ aj v zahraničí. Známe sú jeho omše – Missa in honorem Sumi Cordis Jesu in Es, Missa pro defunctis in c, zborové a sólové chrámové spevy (napr.: Ave Mária). Pri príležitosti vysviacky prvých slovenských biskupov (1921) skomponoval vokálnu omšu Missa stella matutina.
Na požiadanie Spolku sv. Vojtecha v Trnave zostavil Jednotný katolícky spevník, ktorý je unikátom v rámci strednej Európy. Obsahoval viac než 500 piesní, z ktorých 226 bolo autorských. Stal sa jednou z najčastejšie vydávaných publikácií v 20. storočí. Po pätnásťročnej práci, do ktorej bolo zainteresovaných viacero odborníkov z oblasti liturgiky, literatúry i hudby, vyšlo v roku 1937 dielo predstavujúce pre slovenských katolíkov zjednotenie duchovného spevu vo všetkých chrámoch Slovenska. Každé liturgické obdobie má svoju vlastnú melodiku a tu môžeme aj my laici počuť jeho majstrovstvo, akým stvárnil harmonizácie každej jednej piesne. Hoci niektoré z nich sú pomerne náročné na zvládnutie organového sprievodu, stali sa najčastejšie hrávanými skladbami. Počas intenzívnej práce na spevníku vytvoril omšové diela, v ktorých priamo spracúva duchovnú pieseň. Najznámejšia je Vianočná omša (Missa pastoralis Alma nox) a slovenská omša Hospodine, vyslyš nás.
Podieľal sa na diele Modlitby a piesne, ktoré je dnes jedinečným prameňom, lebo obsahuje mnohé z jeho zborových i omšových diel. Okrem titulu národný umelec, Mikuláš Schneider získal v roku 1933 ocenenie - Rytier rádu sv. Gregora za zásluhy o rozvoj cirkevnej hudby, ocenenie udelil sám pápež Pius X.
To najdôležitejšie ale je, že sa nám tu zanechalo vďaka Mikulášovi Schneiderovi-Trnavskému obrovské bohatstvo a taktiež dedičstvo všetkých nás. Mali by sme si ho, ak nie vážiť, tak začať vážiť tým, že ich budeme spolu spievať nielen my skôr narodení, ale aj mládež a deti. Odovzdajme tento poklad - krásny chrámový spev aj ďalším generáciám.
Na záver ešte malú perličku. Mikuláš Schneider-Trnavský sa ma dotkol trochu viac, a to cez môjho starého ocka, ktorý mu bol veľmi dobrým priateľom a z počutia viem, že pán Schneider bol aj veľmi vtipný, no hlavne dobrý človek.
