Človeka možno definovať ako toho, kto hľadá pravdu... Hľadanie pravdy sa nikdy nekončí, ale vždy vedie k niečomu. V pozemskom účinkovaní Pána Ježiša sa veľmi často môžeme stretnúť s existenciou zlého ducha, ktorý ho osobne pokúša, chce ho zotročiť alebo napáda iných ľudí. Pred Ježišom, naplneným Duchom Svätým, diabol odkrýva svoju existenciu, ohlasuje svoju prítomnosť. Keď Pán Ježiš apoštolov posiela na prvú evanjelizačnú misijnú cestu, dáva im moc a poslanie oslobodzovať ľudí od zlého, od zlých duchov. Súčasne im udeľuje milosť, aby boli schopní rozlišovať duchov, spoznávať ich a vyháňať. Po návrate natešení apoštoli Ježišovi oznámili, že aj zlí duchovia sa im poddávajú. Vo Svätom písme sa pojem duch vyjadruje hebrejským slovom ruah, ktoré má dvojaký význam: vanutie (alebo dych) a tiež ovzdušie (alebo prostredie). Človek má prirodzený dar rozlišovania, keď používa rozum a životnú skúsenosť, aby vedel rozlíšiť, čo je preňho dobré, čo ho vedie k Bohu a čo ho od neho vzďaľuje. Treba hovoriť aj o osobitnom dare Ducha, ktorého Boh dáva tým, čo v neho uverili a vo sviatostiach sme boli obdarení Božím Duchom.
Kristus vo svojej Cirkvi zjavuje úplnú pravdu o ľudskom živote, spáse i Božej láske, aby sme s jej pomocou vedeli rozlíšiť všetkých duchov.