Vchádzam
do chrámu svojej duše,
v predsieni
stále ešte stojím,
občas vo mne
koník akoby kluše,
pokorná som v ústach
s menom Tvojím.
Len nedovoľ, Pane,
byť tým farizejom,
čo skutkami sa hrdil
a stál v popredí,
nech v kúte stáť
je vždy mojím cieľom,
dovoľ Tebe patriť,
Ty vieš dokedy.
Ak v predsieni
chrámu svojej duše stojím,
príď mi, Pane, oproti,
pobudni tu rád,
s Tvojím menom na perách
búrok sa nebojím,
chráň ma od smútku, povrchnosti, zrád.