Ako futbalista som reprezentoval Sabinov. Bol som na to hrdý a veľmi som sa tešil so spoluhráčmi, keď sme futbalový zápas vyhrali. Keď sme prehrali, boli sme smutní nie len my futbalisti, ale i naši fanúšikovia. Ešte väčšia pocta, ako reprezentovať svoje mesto alebo región, je reprezentovať svoju vlasť. Keď sú majstrovstvá sveta alebo olympijské hry, všetci fandíme našim reprezentantom, či sú to hokejisti, futbalisti, alebo iní športovci. Všetci im držíme palce a tešíme sa, keď vyhrávajú, sme na nich hrdí. Keď napríklad prehrajú naši hokejisti alebo futbalisti, prežívame to všetci skoro ako národný smútok. Aby športovci mohli úspešne reprezentovať, musia usilovne trénovať aj niekoľko hodín denne, namáhať sa v pote tváre a mnohého sa zdržiavať. Niekedy to ide až tak ďaleko, že riskujú svoje zdravie a životy. Je ale ešte aj iná, dôležitejšia reprezentácia, ako reprezentovať svoju vlasť a byť na ňu hrdý. Reprezentácia Boha!
My kresťania sme reprezentáciou Boha. Je to niečo veľkého a slávneho! Svojím bytím reprezentujeme Toho, ktorý je! Boh, ktorý prebýva v neprístupnom svetle, chce, aby sa mohol cez nás reprezentovať. Nedbá na to, čím sme boli doposiaľ, ale čím úprimne chceme byť. „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach!“ Naším svetlom má byť Ježiš Kristus. Sv. Pavol hovorí, že mnohí zápasia, namáhajú sa, zdržiavajú sa všetkého, aby dosiahli porušiteľný veniec víťazstva. My kresťania bežíme, zápasíme a namáhajme sa tak, aby sme dosiahli neporušiteľný veniec víťazstva, večnú slávu v nebi. Reprezentujme Boha, Božie záujmy dôstojne. Nech náš život dáva aspoň tušiť: tu je Boh! Tu pôsobí Boh, tu je na tróne, tu vládne láskou, mocou...