Boží Duch, príď!

Už v Starom zákone sa stretávame so Sv. Duchom. Stále sa prejavuje ako činnosť a dynamika (ako vánok či víchrica). Je vo vzťahu s Otcom i Synom, s Cirkvou aj osobne s každým človekom. Ako je to napísané v Novom zákone, vieme, menej si to uvedomujeme v Starom zákone.

V 37. kap. proroka Ezechiela čítame veľmi zaujímavé a aktuálne slová. Pán zaviedol proroka do údolia plného ľudských kostí. Pozor! Nie kostier, ale roztrúsených kostí a opýtal sa ho, či tie kosti ožijú. „Ty to vieš, Pane,“ – odvetil prorok. Pán mu potom kázal prorokovať a na tie slová sa kosti priblížili k sebe, obalili sa mäsom a kožou, ale nebol v nich život. Nasledoval príkaz: - Prehovor k Duchu: „Duchu príď, ovej týchto pozabíjaných, nech ožijú!“ – a Duch vstúpil do nich a ožili. Potom Pán vysvetľuje prorokovi. „Oni hovoria: Zoschli nám kosti, nádej nám odumrela, sme vykynožení.“

Tu sa zamyslime. Pre koho prorokoval Ezechiel? Pre tých mŕtvych, či pre tých, čo prežili a cítili sa mŕtvymi? Bolo to len pre babylonských zajatcov a či aj pre nás? Oni sa cítili mŕtvymi, lebo nemali nádej, silnú vieru a živú lásku k Bohu. Máme to, čo im chýbalo my - osobne ako národ, svet?

Dnešné ľudstvo je atomizované, svet rozbitý na makro a mikro svet, ľudstvo na tábory: národy a národnosti, na bohatých a chudobných, rôzne náboženstvá, politické strany, na mocných a slabých, zdravých a chorých, úspešných a neúspešných. Človek je rozbitý medzi svojím zamestnaním a záľubami, verejným a súkromným životom. Veľká špecializácia v medicíne spôsobuje, že každý špecialista vidí človeka len zo svojho zorného uhla a človek sa tým rozsýpa na kosti, srdce, nervy, zmysly...

Človekovi chýba to, že nepozná svoje korene, z ktorých vyrástol, dejiny národa a spásy. Nevie, kde patrí, kde sa zaradiť. Je vykorenený zo svojej pôdy. To vedie k vonkajšiemu i vnútornému chaosu a neistote. Tak sa žiť nedá. To je len živorenie. Takto vysušeného človeka môže oživiť iba Boží Duch. Preto i my volajme: Príď a ovej nás, Duch Svätý, aby sme ožili a uvedomili si, že len Boh je Pán, Stvoriteľ a Záchranca a ja som dcéra človeka, čiže Tvoje stvorenie, ktoré je obmedzené, ale ktoré Ty stále miluješ. Obdar nás, Duchu Svätý, prosíme, vierou, nádejou a láskou, ktoré sú tým oživujúcim prvkom - a my naozaj ožijeme.