Hlavnou myšlienkou tábora bolo, že ako prví kresťania sme mali pamätať na to, že v každej situácii bojujeme za Krista a s Kristom (Ef 6, 13). Už pri príprave sme v modlitbách „bojovali“ – pamätali na rôzne úmysly. Prvý deň ráno sme sa všetci aj za účasti niektorých rodičov stretli na sv. omši v kostole. V čase pred a po obede sme mali tvorivé dielne, keďže sa bolo treba schovať pred slnkom. Ale niektorým chlapcom to aj tak nevadilo. Obdivujem ich nadšenie pre futbal v akýchkoľvek podmienkach. Popoludní si deti v skupinkách vybrali spomedzi seba diakonov, aby apoštolom pomáhali. Deti boli upozornené aj na Šavla, ktorý prenasleduje prvých kresťanov. Keď deti prišli na to, kto je Šavol, miestami to vyzeralo, že prenasledujú oni jeho☺. Animátori predviedli dramatizáciu obrátenia Šavla. Na stanovišti s pieskom a gumákmi vyzerali, hlavne malé deti, podarene. Cez dvere viery prešiel, samozrejme, každý za výdatnej a hlasnej pomoci svojich diakonov. Tretí deň sme túru začínali sv. omšou. Pán kaplán nás vyslal na misie ohlasovať evanjelium. Keďže bolo veľmi horúco, zvolili sme kratší variant trasy. V lese sme zahrali hry, nadesiatovali sme sa, naobedovali, omočili v potôčiku. Po návrate nás čakala na školskom dvore vonkajšia sprcha. Jeden šikovný ocko nám ju namontoval. To bolo radosti, keď sa mohli zmáčať tak, ako boli. Po odkvapkaní sme hrali spoločenské hry v priestoroch školy. Niektorí vytrvalci skončili pri futbale. Poslednou úlohou bola tanečná súťaž. Deti povedali, že vyhrala animátorka Anička. Spoločne sme upratali školský dvor, rozdali poštu, perá, diplomy. Spoločne sme išli poďakovať nebeskému Otcovi pri sv. omši.

Osobne som mala niekoľko silných momentov. Keď sa nám mamička ponúkla, že nám napečie buchty, pretože chce odčiniť to, že minulý rok prihlásila svoju dcéru na poslednú chvíľu a my sme ju zobrali. A navyše sa jej na tábore páčilo. Keď mi pán dekan zavolal, že budeme mať sv. omše každý deň. Keď s približujúcim sa termínom tábora sa Miškin zdravotný stav tak rapídne zlepšoval, že mohla byť s nami na tábore, aj keď spočiatku to vyzeralo tak, že vôbec nepôjde. Toto ma tešilo hlavne kvôli nej. Po tábore sme si povedali, že za počasie sa budeme nabudúce modliť menej intenzívne ☺, pretože 35 stupňov a viac je fakt dosť. Vo svojom vnútri som vďačná Bohu za to, že sme mohli cítiť jeho blízkosť. Za to, že nám dal úžasnú silu v modlitbe. Za to, ako sa o všetko staral – niektoré veci sme pochopili až po tábore. Cestou na sv. omšu v prvý deň ráno mi zneli v ušiach slová: „Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.“ Myslím si, že tábor nie je len miestom pre užitočné vyplnenie času deťom, budovanie vzťahov medzi sebou navzájom. Je to aj čas strávený s Bohom. Čas, kedy môžu animátori duchovne podrásť.

Ďakujem všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k uskutočneniu tábora.