Koľko ľudí spútaných chorobou alebo postihnutých nehybnosťou trávi život na vozíku alebo na lôžku? Pri pohľade na utrpenie rôzneho druhu sa vynárajú otázky: Prečo? Prečo taký kríž? Prečo práve ja? Prečo sa to stalo práve nám? Veď sa k nemu vždy modlíme, milujeme ho a slúžime mu? Tieto otázky sa nedajú uniesť ľahko. Veľmi dobre poznáme odpovede v takýchto prípadoch: Boh skúša tých, ktorých najviac miluje; atď. Avšak podobné odpovede, vytvorené ako z automatu, v rýchlosti, doslova hotové formulácie, môžu zaváňať cynizmom. Príliš ľahko hovoríme o kríži, keď sme naň nikdy neboli pribití. Iné je hovoriť o kríži a iné je ho niesť. Preto sa chceme zamyslieť nad ďalším článkom viery: ...trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný...
„Boh neprišiel zničiť utrpenie, neprišiel ho ani vysvetliť, prišiel, aby ho vyplnil svojou prítomnosťou.“ (G. Courtiros) Človek sa dožaduje odpovede, prečo trpí a Boh nám už dáva odpoveď svojou prítomnosťou v našich bolestiach a utrpení – som s tebou. Boh zostúpil z neba na zem. Na svoje plecia zobral naše kríže a vykúpil nás. Obráťme svoj pohľad na kríž, na ukrižovaného Krista. Pýtajme sa, prečo Kristus, ktorý bol bez hriechu, trpel? Odpoveď nám dáva vyznanie viery: On pre nás a pre našu spásu...
Pretože nás miloval do krajnosti... (Jn 13, 1). Ježiš teda trpel slobodne a z lásky. Dnes je však veľmi ťažko veriť v lásku. Príliš veľa zrád, príliš veľa sklamaní, ten, kto bol zradený či zranený, bojí sa milovať a byť milovaný, pretože pozná, aké je to byť podvedený. Božia láska na kríži je pekná, ale nie pre mňa... Ako ma Boh môže milovať takého hriešneho? Keby nám srdce niečo vyčítalo, Boh je väčší ako naše srdce. (1 Jn 3, 19)
Ježiš trpí spolu so mnou, ako kedysi na kríži... On kráča s tebou tvojou krížovou cestou, On plače aj s nami, nenechal nás samých... JE S TEBOU!!! Poďakujme Kristovi za utrpenie, kríž, smrť a hrob, ktoré pre nás z lásky pretrpel. Objavme znova tajomstvo, ktoré sa skrýva za znamením kríža, je to tajomstvo odpustenia, spásy a jedinej nádeje.
Úlohy:
Obetujem svoje utrpenia, bolesti a kríže za iných. Ak práve teraz nemám žiadne, môžem si sám vybrať asketické cvičenie: zriekať sa, obmedzovať sa, prinútiť sám seba k niečomu dobrému – hoci to bude „bolieť“, a tak sa učiť niesť kríž.
Môžeme navštíviť chorého v nemocnici (alebo doma), kde im pomôžeme a povzbudíme, že „sme s ním“. Poďakovať všetkým, ktorí sa starajú o chorých, za ich obetu života, že zanechali svoje výhody a odišli sa venovať tým, ktorí to najviac potrebujú.