Vo štvrtok poobede sme vyrazili na cestu. Bola fajn, no keď sme sa už blížili k Domaši, zablúdili sme a dlho sme tam nevedeli trafiť. No potom sme to našli. Boli sme zvedaví, aký čas Boh pre nás a pre mladých pripravil. Už od začiatku boli aktívni − nemali problém sa zapojiť do aktivít, z čoho sme sa tešili. V piatok večer mali možnosť odovzdať svoj život Ježišovi. Bol to vzácny čas, keď mnohí z nich, spolu s nami, ktorí sme zo spoločenstva boli slúžiť, zakúsili Boží dotyk. Po tom večeri som len stála pred krížom a nemala som slov. Boh je verný. Naozaj. Tak ako my sme nevedeli trafiť tam na to miesto, no nakoniec sa nám to podarilo, tak aj Boh našiel cestu do ich sŕdc.
V sobotu sme mali ešte krátke delenie v skupinkách. Bolo im tam dobre, mnohí z nich by ešte ostali dlhšie a vraveli, že by boli veľmi radi, keby na takýto víkend mohli ešte niekedy prísť. Spolu sme trávili aj voľný čas – boli sme spolu von, tancovali eRko tance, fotili sa.
Som rada, že som tam mohla byť. Veľmi ďakujem nášmu Ockovi, ktorý pri nás stál, keď sme rozprávali prednášky, svedectvá, hrali pantomímy − jednoducho stále
