Zvykli sme si mať všetkého dosť. Alebo sa o to aspoň snažiť. Mať upratané, napečené koláče, mať či dostať darčeky, „mať“ v ušiach koledy, na oknách svetielka. V tej malej najdôležitejšej maštaľke sveta nebolo takmer nič, žiadne tikanie hodín, žiadne reklamy na perfektný život, len ticho a prázdnota, ktorá sa mohla vyplniť.
A predsa, čakali tu zvieratká, prezieravé tvory. Boli prvými, ktorí privítali Krista. Kto by sa im nechcel podobať? Rozhodli sme sa, že tento advent strávime spoločne s nimi a pokúsime sa od nich naučiť byť lepšími. Prvý adventný pondelok nás v škole privítala prázdna maštaľ, ale hneď ráno sa zjavil vôl. Podľa jeho príkladu sme sa snažili prekonávať lenivosť a meniť ju na usilovnosť. Každé zvieratko nám ukáže, v čom sa môžeme zlepšovať. A tak budú k jasliam prichádzať osol, ovečky, škrečok, zajac a s nimi naša učenlivosť, spolupatričnosť, rozdávanie radosti, odvaha... Držte nám palce, aby sme boli pripravení, veď všetci chceme prísť k Ježiškovi.