Prvú informáciu o koronavíruse zaznamenali v Číne 31. decembra 2019. Čínski vedci informovali, že vírus vznikol v meste Wu-Chan, v ktorom záhadne ochorelo 59 ľudí. Prevláda medzi nimi názor, že nákaza sa pravdepodobne preniesla na človeka konzumáciou netopiera, ktorý obsahoval nebezpečný vírus. Potom vznikali rôzne teórie, že vírus unikol z čínskeho laboratória. Vznikla slovná prestrelka medzi politikmi Číny, Francúzska a USA. Prvý prípad nakazenia koronavírusom na Slovensku bol zaznamenaný 6. marca 2020 v Bratislave. Avšak nikto netušil, že vírus sa bude šíriť do celého sveta s nekontrolovateľnou rýchlosťou. Začali sa vykonávať prísne opatrenia: hygienici a politici zatvárajú hranice, obchody, vyhlasujú karantény, sprísňujú hygienické a epidemiologické opatrenia, vo verejnosti ľudia musia nosiť rúška, odkladajú plánované operácie, zakazujú kultúrne a športové podujatia, bohoslužby sa slúžia bez prítomností ľudí a mohli by sme pokračovať ďalej. A čo je najhoršie, že ani odborníci nevedia povedať, kedy to skončí a s akými následkami. Svet akoby sa zastavil. Mnohí diskutujú, prečo sa to stalo. Teológovia sa prú o tom, či je to Boží trest alebo navštívenie. Pápežský kazateľ Raniero Cantalamessa na Veľký piatok povedal, že aj Boh plače nad nami. A tak je na mieste otázka, aké sú príčiny tejto tak zákernej choroby. Presnú odpoveď vie iba Pán Boh.
Paradoxne však mocní tohto sveta vynechali v európskej Ústave čo i len zmienku o Bohu a dnes ho prosíme na kolenách o odpustenie a požehnanie. Modlitbu sme si nechávali na koniec dňa, keď sme únavou padali do postele, dnes vstávame s modlitbou na perách. Aký smutný bol pohľad na pápeža Františka, ktorý osamotený kráčal Svätopeterským námestím, aby v netradičnom čase 27. marca udelil požehnanie Urbi et Orbi s prosbou na odvrátenie pandémie koronavírusu. Na Veľký piatok sa v Turíne pred vzácnou relikviou rubáša Ježiša Krista koná prosebná pobožnosť, ktorú vedie arcibiskup Mons. Cesare Nosiglia. Polícia v španielskom meste Jaén priniesla na kliniku obraz Krista Kráľa a ikonu Matky ustavičnej pomoci za aplauzu zdravotníkov. A u nás na Slovensku sú v televízii Lux denne prenášané tri sv. omše. V bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne sa večer konajú modlitby za našu krajinu. Možno aj preto Slovenko nemá toľko nakazených a mŕtvych. Tieto skutočnosti sa v bežnom živote nekonajú. My si môžeme len vstupovať do svedomia a tam hľadať svoje odpovede.
Olomoucky arcibiskup Mons. Jan Graubner sa modlí týmito slovami: „Pane, dobrý Bože, obraciame sa k tebe vo svojej tiesni. Priznávame nielen svoju obmedzenosť, ale i bezmocnosť. Vraciame sa k tebe a vyznávame, že ty si Všemohúci. Ty jediný si Pán. Len tebe patrí všetka moc a sláva. Pokorne a so zahanbením v tvári priznávame, že sme boli príliš upriamení na svoje práva a nároky, hľadali príjemnosť a pohodlie, zábavu či adrenalín, nedbali sme na druhých, ani na teba a tvoj poriadok. K prírode sme boli bezohľadní a chceli stále viac. Cestovaním za krásami sme znečistili vzduch i more. Svojou bezohľadnosťou sme nakopili hory odpadkov. Svojou chamtivosťou sme zamorili polia pesticídmi, vody antibiotikami, hormónmi a antikoncepciou, chovali sme sa ako páni sveta a vládcovia stvorenstva, upravovali sme si zákony i pravidlá myslenia. Prestal si byť pre nás istotou, keďže je všetko relatívne a absolútne je už len naše naduté ja. Z toho potom pramenia mnohé naše konflikty. Vo svojej zaslepenosti sme nevedeli čítať znamenia...“
Bude na nás, ak to všetko pominie, či sa z toho poučíme, alebo ľahkovážne premárnime znamenie časov.