Minulý týždeň sme prišli na to, že v rozprávaniach o Ježišovom detstve nachádzame rozdiely, čo sa týka historických udalostí. Napriek tejto rozdielnosti nachádzame zhodu v podstatných náboženských skutočnostiach, ktoré nám takýmto spôsobom podčiarkujú.

Obaja evanjelisti zdôrazňujú Ježišovo synovstvo. Zhodujú sa, že tým, že Jozef prijal Ježiša za svojho syna, sa právoplatne zaradzuje do Dávidovho rodu. Obaja zdôrazňujú jeho počatie z Ducha Svätého, a tak má Ježiš božský pôvod. Je teda zároveň synom Dávidovým aj synom Božím. Táto jeho dvojitá identita zohráva dôležitú úlohu počas celého jeho života.

V oboch správach o Ježišovom narodení hovorí anjel. Chce sa tým naznačiť to, čo neskôr povie sám Ježiš Petrovi: „Nezjavilo ti to telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach“ (Mt 16,17). Poznať, kto Ježiš skutočne je, je Božím darom a nie výsledkom ľudského bádania.

Evanjelisti ďalej poukazujú, že pravdu o Ježišovi prijímajú nie práve tí, od ktorých by sme to čakali. U Matúša sú to pohanskí mudrci a u Lukáša jednoduchí pastieri. A túto zvesť o Ježišovom narodení si nemajú nechať pre seba.

Je tu aj jeden spoločný negatívny bod. Ježiš bude mať odporcov, nie všetci ho budú chcieť prijať. Už spomínaný Raymond Brown to hovorí výstižne: „Inými slovami, Ježišove jasle ležia v tieni kríža. Evanjelium vždy privoláva súd, takže radosť dobrej zvesti má v sebe tiež príchuť smútku, lebo nie všetci uveria. Veľmi realisticky si treba uvedomiť, že Matúšove a Lukášove správy o Ježišovom detstve sú celými evanjeliami. Obsahujú základné zjavenie o Ježišovej identite a spôsob, akým sa toto zjavenie rozšírilo medzi ostatnými. Pre niektorých bolo radostnou zvesťou, niektorí ho nenávistne zavrhli.“

Matúšovi a Lukášovi súčasníci v kresťanských komunitách ešte Nový zákon nemali. Tí, čo pochádzali zo židovstva, veľmi dobre poznali spisy Starého zákona. Preto si obaja dali záležať, aby v príbehoch o Ježišovom detstve ukázali, že v Ježišovi sa napĺňa to, čo z týchto spisov veľmi dobre poznajú. Rozprávania o Ježišovom detstve tak predstavujú most, vďaka ktorému sa stretávajú postavy Starého s postavami Nového zákona a zároveň sú nevyhnutnou prípravou na prijatie Ježiša.

Rozsah našej prvej stránky nám neumožňuje predstaviť si všetky detaily a krásu adventných a vianočných textov. Napriek tomu verím, že aspoň jedna myšlienka z týchto viet štyroch adventných nedelí s vami zostane a uľahčí vám nanovo prijať Ježiša aj tento rok. Tak na záver už len to obligátne: šťastné a veselé... :-)

Počas 4. adventného týždňa ponúkame rodinám túto modlitbu pri adventnom venci – otec sa modlí: „Pane, prosíme ťa, prejav svoju silu a príď; a svojou veľkou mocou nám pomáhaj, aby pomocou tvojej milosti, tvoje milosrdné odpustenie mohlo v nás urýchliť, čomu zabraňujú naše hriechy. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.“

V poslednom adventnom týždni zapaľuje všetky sviečky na adventnom venci otec rodiny.