„Ahoj Kikuš, naši išli na víkend... preč...“ zneje nám už z reklamy dobrých niekoľko týždňov. V nej „chlapci“ oblečení do santaklausovských kostýmov, v pozadí známa vianočná koleda, auto plné darčekov, sneh. Všetci už viete, kam tým mierim – Vianoce minimálne už od októbra. Väčšine z nás sa to nepáči. Ak naše debaty narazia na túto tému, vyjadrujeme svoju nespokojnosť a zároveň túžbu vrátiť dôležitosť tomu, čo Vianociam predchádza. Zdá sa, že ešte v sebe nosíme citlivosť na to, že ak chceme, aby Vianoce boli Vianocami, potrebujeme sa na ne postupne pripraviť a nie do ich čara razom vhupnúť. Hoci by sme to chceli vykričať do celého sveta, všetkým supermarketom, reklamám a katalógom, cítime sa bezmocní. Nemôžeme zmeniť stratégiu obchodných spoločností, premena však začína u nás doma.

Poďme k adventu trošku bližšie. Slovíčko advent pochádza z latinského adventus, ktoré sa prekladá ako príchod. A tak sa advent stáva časom prípravy na Kristov príchod. Tu akosi automaticky myslíme na prvý príchod Pána Ježiša medzi nás pred vyše dvetisíc rokmi v judejskom Betleheme. Áno, je to tak, ale nie je to celá pravda. Najlepšie si to uvedomíme, keď si budeme pozorne všímať, aké čítania sa nám pri bohoslužbách, najmä v týždni počas adventu, predkladajú. Sú to texty, ktoré upriamujú našu pozornosť nie na prvý, ale na druhý príchod Krista, ktorý stále očakávame. Len pre zaujímavosť, dobre to naznačuje už spomínané slovíčko adventus. Ono je totiž latinským prekladom gréckeho výrazu parousia, ktorým sa v teológii dodnes označuje práve druhý príchod Krista. Charakter čítaní sa zmení až od 17. decembra. Vtedy už dostávajú nádych vianočný. Advent je tak vždy výzvou znova upriamiť svoj zrak na realitu druhého Kristovho príchodu a je zároveň pozvaním pripravovať sa naň. Tak ako veríme v prvý príchod Krista a každoročne sa pripravujeme na jeho oslavy, tak sa potrebujeme sústrediť a pripravovať na jeho druhý príchod. Je tu však jeden rozdiel. Kedy budú Vianoce, to vieme presne. Kedy však bude parousia, nemáme ani potuchy. Spomeňte si: „Neviete ani dňa ani hodiny“ (Mt 25,13). Aj preto potrebujeme advent. Pripravme dobrý advent sebe a tým okolo nás.

K adventu neodmysliteľne patrí aj adventný veniec, preto ponúkame rodinám kratučkú modlitbu pri venci na každý deň v prvom adventom týždni:

Otec sa modlí: „Pane, prosíme ťa, prejav svoju moc a príď, aby sme si vďaka tvojej ochrane zaslúžili byť vyslobodení z hrozivých nebezpečenstiev našich hriechov a mohli sme byť zachránení tvojím vykúpením. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen“

Potom najmladšie dieťa zapáli prvú sviecu na adventnom venci.