Pre kresťana obdobie štyroch týždňov pred Vianocami. Čakanie na anjelovo pastierom do noci: „Hľa, zvestujem vám veľkú radosť, ktorá patrí všetkému ľudu, lebo dnes sa vám v meste Dávidovom narodil Spasiteľ, Mesiáš a Pán...“ (Lk 2, 10-12)
„Advent“ nášho života. I ty mávaš pocit, že nech robíš čo robíš, nemôžeš uniknúť zo svojho „väzenia “? Napokon si presvedčený, že jedine zvonku ti ktosi otvorí.
Začneš naň čakať. Striedajú sa dni, ty ustavične zapaľuješ sviečku na svojom adventnom venci. Stráca sa jedna, doplače i druhá... Stále – nič. Len ťažký mrak, čo zasadol na slnko, ti je spoločníkom.
Čo urobíš? „Jedni hovoria: Čakajme trpezlivo, až príde Kristus. Druhí hovoria: Radšej dokončme stavbu Zeme.“ (Pierre Teilhard de Chardin) Komu dáš za pravdu?
4. apríla 1968 bol smrteľne zasiahnutý guľkou rasistického fanatika nositeľ Nobelovej ceny mieru Martin L. King. Keď ho potom pochovali na cintoríne dávnych černošských otrokov, na náhrobný kameň mu vyryli želaný úryvok zo starej černošskej piesne: „Konečne slobodný! Konečne som slobodný! Vďaka Ti, Bože, konečne som slobodný!“
Oproti pôvodnému textu je tu však jedna maličká zmena. Tam sa totiž hovorí: ...konečne „sme slobodní“. A v tom to je. King bol tým, čo stisol kľučku väzenskej cely svojich súkmeňovcov, aby ukončil svoj advent: Kongres USA 10. februára 1964 schválil jeho návrh zákona o rovnoprávnosti. Malé zrnko urobilo zázrak, aby potom odumrelo.
Modlitba
Prosím Ťa, Pane, neodchádzaj
odo mňa s prázdnymi rukami.
Nestriasaj prach zo svojich nôh
na mojom prahu.
Vezmi si aspoň niečo –
moju túžbu
nasledovať Ťa do lánu plných klasov,
rozmrviť jeden v dlani
a zahnať ním
svoj hlad...