Pre jubilejný 25. ročník Dobrej noviny sme zvolili tému Buďme požehnaní(m). Každý rok sa vďaka vašim príbehom z koledovania presviedčame, že naše spoločné úsilie v koledovaní Dobrej noviny má veľký význam. Uvedomujeme si to ešte viac, keď sa stretávame s našimi projektovými partnermi v Keni, Ugande, Etiópii či Južnom Sudáne.
Tohto roku chceme priblížiť dlhoročnú spoluprácu Dobrej noviny s katolíckou diecézou Lodwar, ktorá sa nachádza na severe Kene. Svojimi rozmanitými pastoračnými a rozvojovými programami sa stará o dušu aj telo obyvateľov Turkany. Katolícka diecéza Lodwar vznikla v roku 1978 (predtým bola 10 rokov Apoštolskou prefektúrou Lodwar). Svojou rozlohou je totožná s krajom Turkana s rozlohou 77 000 km2. Jej hlavným poslaním je, samozrejme, šírenie evanjelia v 28 farnostiach a vyše 320 filiálkach. Avšak snaží sa pomáhať aj v ďalších oblastiach života.
„V katolíckej diecéze Lodwar sme komunitou Božích ľudí, zjednotených v Duchu Svätom, ktorí s radosťou ohlasujú Kristovo zmŕtvychvstanie a venujú svoje životy kresťanskej službe všetkým, najmä tým najnúdznejším,” hovorí biskup Dominic Kimengich.
Vo februári 2015 vznikla Caritas Lodwar premenou pôvodného oddelenia rozvojových a sociálnych služieb. Má osem oddelení – Voda a hygiena, Obživa a poľnohospodárstvo, Zdravie, Vzdelávanie, Deti a ochrana práv detí, Spravodlivosť a pokoj, Pomoc pri hlade a obnove, Sociálny úrad a Sv. Vincent de Paul, cez ktoré zodpovedá za rozvojové iniciatívy diecézy. Okrem farností využíva diecéza aj oddelenie kočovného úradu pre pastoračné potreby pastierskej komunity. Nielen zamestnanci Caritas Lodwar, ale aj miestni kňazi, katechéti, pastorační asistenti či členovia farských rád podávajú pomocnú ruku. Bez nich by mnohé aktivity nemali šancu na úspech.
Dobrá novina spolupracuje s katolíckou diecézou Lodwar od roku 1999. Odvtedy sme podporili mnohé projekty rozličného zamerania. Najdlhšie sa angažujeme v podpore vodného projektu, vzdelávania dospelých, detí s postihnutím v Centre Jána Pavla II. v Lokichare a v podpore sociálneho programu.
Prostredníctvom krátkeho filmu s názvom „Požehnanie“ a sprievodných materiálov slovenská verejnosť spozná životný príbeh dvanásťročného Daniela Ewoia Ekarana. Daniel sa vďaka sociálnym pracovníkom dostal do Centra sv. Jána Pavla II. v Lokichare, kde podstupuje rehabilitáciu a začal navštevovať miestnu základnú školu. Jeho rodina sa veľa naučila o zdraví svojho syna a o svoje vedomosti sa teraz delí so svojím okolím. Skúsenosť Danielovej rodiny ukazuje, že úsilím o spoločné dobro môže človek prežiť naplnený život a prinášať požehnanie do života iných ľudí.
