Pán nech zveľadí a rozhojní vašu lásku... ...aby ste boli bez úhony... ...keď príde náš Pán Ježiš... (1 Sol 3,12 ‒ 4,2)
Druhé čítanie prvej adventnej nedele v roku C pochádza z Pavlovho najstaršieho listu, Prvého listu Solúnčanom, napísaného pravdepodobne koncom roka 49 z mesta Korint, kam Pavol došiel zo Solúna cez Atény počas svojej druhej misijnej cesty. List má charakteristiku priateľského a vrúcneho spisu a Pavol v ňom vyjadruje svoju bolesť z odlúčenia od Solúnčanov, svoju túžbu znovu ich uvidieť a na viacerých miestach listu opisuje ako veľmi týchto ľudí miluje a ako mu na nich záleží. Prvé tri kapitoly listu majú silno autobiografický charakter a Pavol v nich opisuje svoje pôsobenie v Solúne a udalosti, ktoré nasledovali po jeho odchode z mesta. Text dnešného čítania predstavuje práve záver týchto prvých troch kapitol. Po literárnej stránke má formu želania (vinša alebo modlitby): Pavol praje Solúnčanom, aby Boh zväčšil ich lásku medzi sebou aj k iným (tým mimo komunity) tak, ako ju už má on k nim a aby posilnil ich srdcia (aby boli bezchybní pri príchode Pána Ježiša).
Po obsahovej stránke sa Pavol modlí za vzrast v láske, ktorú špecifikuje ako lásku medzi členmi spoločenstva a lásku k tým vonku. Prvý typ lásky neskôr v liste označuje ako bratskú lásku. Druhý typ lásky naráža na správanie sa mladej kresťanskej komunity k všetkým (ostatným kresťanom? ostatným ľuďom v meste?). Fakt, že sa Pavol najprv modlí o vzrast Solúnčanov v láske, ukazuje, že lásku vníma ako základnú etickú črtu kresťanov. Téma lásky je ďalej viditeľná tak na začiatku listu, kde Pavol spomína na dielo ich lásky, ako aj na konci, kde vyzýva nosiť pancier lásky a mať predstavených komunity v láske pre ich dielo. Takýto stručný pohľad na text listu ukazuje, že výzvy na lásku v Pavlovom prvom liste nemajú marginálnu pozíciu.
Pavlovo želanie, aby Boh zväčšil lásku Solúnčanov je prepojené s víziou Pánovho návratu, centrálnej témy tohto listu. Pavol akoby pripomínal, že hlavnou prípravou na Pánov návrat je praktizovanie lásky. Preukazovanie lásky je možné a potrebné predtým, než príde Pán. Jeho láska k Solúnčanom, ktorú výslovne spomína na tomto mieste, dosvedčuje, že sám koná to, čo žiada od iných a tak sa sám pripravuje na Pánov príchod. Tak ako Pavol miluje Solúnčanov, oni majú milovať členov vlastnej komunity a aj tých mimo nej. Takýmto programom majú naplniť svoj život, kým sa Pán nevráti na túto zem.