ponúkame :
domov
HISTÓRIA
farnosť
filiálky
kostoly
rekonštrukcie
duch. povolania
PASTORÁCIA
deti
mládež
rodiny
sviatosti
SLUŽBY a SPOLOČENSTVÁ
kancelária FÚ
kňazi
ekonomická rada
pastoračná rada
kostolné
miništranti
rozdávatelia
žalmisti
organisti
lektori
katechéti
redakcia Flistu
Ružencové bratstvo
Večeradlo
Koinonia
Biblické spoločenstvo
Faustínum
Cirkevná ZŠ
Saleziáni
Dom Júdov
Modlitby otcov
13. - 18. storočie
vizitácia 1775
vznik dekanátu
Historia Domus
Farské misie
Orkucany
Jakubovany
14. - 18. storočie
oltáre a sochy
hlavný oltár
dejiny kostolov
nový organ
opravy budov
kňazské
rehoľné
1. sv. prijímanie
eRko stretká
detské sv. omše
aktivity mladých
birmovanci
kurz snúbencov
stretnutia rodičov
manželské večery
čo je sviatosť?
krst
birmovanie
Eucharistia
sviatosť pokánia
pomazanie chorých
sviatosť kňazstva
sviatosť manželstva
farári
kapláni
diakoni
prezentácia
spoločenstvá
katechézy
víkendovky
 
Zamyslenie na utorok 23.3.2020
autor:   Martin Miškuf, kaplán
pridané :  24.03.2020 10:55

V dnešnom evanjeliu Ježiš stretáva ochrnutého človeka, ktorý na Ježišovu otázku, či chce ozdravieť, odpovedá krutou pravdou: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda...“ (Jn 5, 7). Azda najväčšie nešťastie v živote človeka: nemať nikoho. Veľa by o tom vedela rozprávať sv. Matka Tereza. Jej slová sú aktuálne a pravdivé v každej dobe: „Najhroznejšia chudoba je osamelosť a pocit, že som nemilovaný.“ Keď človek nemá nikoho, keď zostáva sám...

Priznám sa, že až teraz skutočne začínam chápať samotu niektorých našich starých a chorých, ku ktorým chodím raz za mesiac. Nemať sa s kým porozprávať, s kým poradiť, nebyť pochopený iným človekom. Nemať nikoho je ozaj veľký kríž. Prichádza mi na myseľ slovné spojenie, ktoré zvykol vravieť jeden, už nebohý, kňaz na margo kňazskej osamelosti: „samota = dzivota“.

My sme však teraz v celkom opačnej situácii. Nie sme sami. Je nás „plný dom“. Možno jedinou pozitívnou stránkou zákerného vírusu je fakt, že nás zavrel pod jednu strechu. Môžeme byť spolu. Môžeme mať jeden druhého. Môžeme sa spoznávať, pomáhať si, byť si oporou. Môžeme...

Je to vzácny čas pre každého z nás. Naplno totiž môžeme plniť Ježišov príkaz lásky: „Toto vám prikazujem, aby ste sa milovali navzájom.“ (Jn 15, 17). A na inom mieste: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“ (Mk 12, 31). Teraz to treba dokázať. Milovať sa navzájom znamená byť tu pre druhého. Dávať sa mu. Pomáhať. Nikto z nás by teraz nemal povedať, že nemá nikoho, kto by mu pomohol.

Ale čo to znamená milovať blížneho ako seba samého? Ako sa to robí? Ponúkam krátky návod:

1. maj rád každého

2. dokazuj to vždy, keď môžeš

3. znášaj každého

4. odpúšťaj každému

Keby každý z nás skúsil praktizovať v tejto nútenej karanténe aspoň tieto 4 body, verím, že naše vzťahy by sa zlepšili, že by sme potom vyšli von posilnení, zmenení, vernejší Ježišovmu príkazu milovať sa navzájom. Čo poviete? Neskúsime to?

Ešte raz sv. Matka Tereza: „Ak chceš zachrániť svet, choď domov a miluj svoju rodinu.“ Teraz na to máme čas, aj dostatok priestoru. Poďme na to!

created by majo    |    sabinov@rimkat.sk