ponúkame :
domov
HISTÓRIA
farnosť
filiálky
kostoly
rekonštrukcie
duch. povolania
PASTORÁCIA
deti
mládež
rodiny
sviatosti
SLUŽBY a SPOLOČENSTVÁ
kancelária FÚ
kňazi
ekonomická rada
pastoračná rada
kostolné
miništranti
rozdávatelia
žalmisti
organisti
lektori
katechéti
redakcia Flistu
Ružencové bratstvo
Večeradlo
Koinonia
Biblické spoločenstvo
Faustínum
Cirkevná ZŠ
Saleziáni
Dom Júdov
Modlitby otcov
13. - 18. storočie
vizitácia 1775
vznik dekanátu
Historia Domus
Farské misie
Orkucany
Jakubovany
14. - 18. storočie
oltáre a sochy
hlavný oltár
dejiny kostolov
nový organ
opravy budov
kňazské
rehoľné
1. sv. prijímanie
eRko stretká
detské sv. omše
aktivity mladých
birmovanci
kurz snúbencov
stretnutia rodičov
manželské večery
čo je sviatosť?
krst
birmovanie
Eucharistia
sviatosť pokánia
pomazanie chorých
sviatosť kňazstva
sviatosť manželstva
farári
kapláni
diakoni
prezentácia
spoločenstvá
katechézy
víkendovky
 
Dejiny cirkevných stavieb
Farský kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa

História a architektonický charakter
Kostol bol postavený koncom 13. storočia a začiatkom 14. storočia v gotickom slohu. Podľa návštevnej knihy z roku 1813 je v niektorom kamennom stĺpe, ktorý je medzi hlavnou a vedľajšou loďou, v kameni vyrytý rok 1244. Je to pravdepodobne rok začiatku stavby kostola.(1) Teraz sa však nedá presne určiť, o ktorý stĺp v kostole ide. Začiatkom 14. storočia už musel byť kostol postavený, lebo v roku 1331 už existovala v Sabinove fara nazvaná podľa sv. Jána Krstiteľa. Podľa viacerých zdrojov bol kostol postavený skôr ako fara. Napríklad v správach z roku 1375 je spomínaný kostol, ktorý má vlastnú faru a cintorín obohnaný múrom. V tom istom roku bola farnosť už dlhšie prekvitá.(2)
„Po požiari v roku 1461 bol kostol znovu budovaný (v rokoch 1484 až 1518) v duchu neskoršej gotiky a renesancie za účasti staviteľa Jána z Prešova,“(3)vedľa kostola postavená kaplnka a zriadené dve kaplánske miesta. Aj z toho sa dá usudzovať, že je už dlhšie postavený kostol, a že z pôvodne jednoloďového kostola prvej stavby vznikol pri tejto neskorogotickej obnove prístavbou južnej a severnej lode trojloďový priestor. V posledných rokoch prestavby (1518 - 1520) pristavali južnú renesančnú predsieň, ktorá je zdobená neskorogoticko-renesančnou nástropnou maľbou a vnútorným renesančným portálom.(4) Portál je pripisovaný staviteľovi Vincentovi z Dubrovníka, ktorý pracoval aj na kamennej kazateľnici, ktorá je z roku 1526.

Staviteľ Vincent z Dubrovníka pracoval pravdepodobne aj na renesančnej úprave veže v rokoch 1537 - 1557.(5) Veža pochádza v jadre z prvej stavby, ako na to poukazuje jej gotický vstupný portál, ktorý je zrejme inšpirovaný portálom v kaplnke sv. Michala v Košiciach (ktorý je z konca 14. storočia). Niekoľkokrát však bola opravovaná. V roku 1537 vežu upravili a pristavali jej hornú časť.

Takto vydržala až do požiaru v roku 1863, keď bola spolu s celým kostolom silne poškodená. Po tomto požiari sa prikročilo k celkovej renovácii kostola. Táto sa uskutočňovala postupne už od roku 1846. Prebiehala ale pomaly, pretože chýbal dostatok finančných prostriedkov. Až v rokoch 1864-1879 a 1895-1897 túto rekonštrukciu dokončili. Celá prebiehala podľa plánov architekta F.Schuleka.(6)

Architektonický charakter pôvodného kostola nebol porušený neskoršími prestavbami. Jeho základ reprezentuje trojloďový gotický priestor s dlhým, polygonálne uzavretým presbytériom a predstavanou západnou vežou. Bočné lode sú od hlavnej oddelené vysokými lomenými arkádami (pôvodne to boli oratória). Ku kostolu boli pripojené po vybúraní pôvodného obvodového múru prvej stavby. Presbytérium je zaklenuté krížovými klenbami. Rebrá na klenbách majú zaoblený tvar s úkosom a dosadajú na listové konzoly umiestnené na stenách. Na východnej a južnej strane presbytéria sú veľké gotické okná s pôvodnými gotickými lomenými oblúkmi. V južnej stene presbytéria sa v stene nachádza priestor pre dvojdielny sedes. Toto miesto je zdobené bohatým architektonickým motívom, ktorý zapadá do stien presbytéria a tvorí s ním jeden celok. Tento priestor, pôvodne slúžiaci na umiestnenie sedesu, pochádza z konca 15. storočia.(7)

Na severnej strane presbytéria sa nachádzajú dve pastofória. Prvé je pomerne jednoduché. Je umiestnené v stene kostola. Jeho tvar je daný jednoduchým kamenným orámovaním. Druhé, z roku 1484, je bohato zdobené rôznymi architektonickými tvarmi.(8) Jeho základ tvorí nosný stĺp, na ktorý dosadá kruhová platňa. Na tejto nosnej platni je umiestnené samotné pastofórium. Po jeho stranách sa nachádzajú rôzne ozdobné architektonické tvary. Dvierka tohto pastofória sú z kovu a majú pozlátenú lístkovú výzdobu. Na severnej strane presbytéria sa ešte nachádza bohato zdobený obdĺžnikový portál vedúci do pristavanej sakristie. Tento bol pristavaný pri oprave kostola okolo roku 1490.(9) Pri prechode presbytéria do lode sa nachádza pôvodný gotický víťazný oblúk, ktorý je lomený. V mieste, kde sa oblúk začína lomiť, je na oboch jeho stranách veľká rímsa, ktorá bola pôvodne určená pre trám kalvárie. Tento sa však v kostole nikdy neobjavil.(10)

Hlavná loď je zdobená bohatou hviezdicovou pretínanou klenbou s dvakrát skosenými rebrami. Tieto dosadajú priamo do stien. V mieste dotyku rebier so stenou sa tieto navzájom pretínajú. Pôvodne klenbu držali štyria evanjelisti, ktorí mali v rukách otvorenú knihu, z ktorej sa dali dobre prečítať prvé slová.(11) Táto klenba bola ale požiarom roku 1461 silne poškodená a rebrá boli po oprave zapustené už len priamo do stien.(12)

V bočných lodiach sú klenby najrozmanitejších druhov. Postupne sa striedajú hviezdicová, obkročná a sieťová klenba. Pretínanie jednotlivých rebier je charakteristické pre staviteľa Jána z Prešova, ktorý je pravdepodobne aj ich autorom.(13) V mieste, kde sa jednotlivé rebrá pretínajú, sú erby rodov a cechov žijúcich alebo pôsobiacich v Sabinove.

V roku 1523 bol kostol doplnený o dovtedy chýbajúci veľký chór.(14) Nachádza sa v hlavnej lodi a postavili ho v neskorogotickom slohu. Po dokončení na jeho priečelí umiestnili tabuľu, na ktorej je udaný rok dokončenia a značka majstra, ktorý túto stavbu riadil. Chór sa otvára do lode tromi ostrouhlými arkádami, ktoré dosadajú na zvislo ryhované stĺpy. Na mieste, kde dosadajú na stĺpy arkády, je vytvorený bohatý kruhový architektonický motív. Samotné podklenutie chóru je riešené obkročnými klenbami, ktoré sú totožné s klenbami v prednej časti hlavnej lode.

Pri rekonštrukčných prácach v roku 1879 objavili, že pôvodne bol aj vo svätyni malý chór, ktorý sa nachádzal nad vstupom do sakristie. Na tento chór sa vychádzalo schodiskom, ktoré viedlo z vchodu do sakristie.(15) Tretí malý chór bol medzi víťazným oblúkom a priestorom nad kazateľnicou.(16) Viedlo na neho schodisko, ktoré v súčasnosti vedie aj na kazateľnicu. Je v prvom stĺpe medzi hlavnou a severnou loďou. Jeho vrchná časť je už však zamurovaná. Existoval ešte v základe prvej stavby, keď bol kostol len jednoloďový. Po prebúraní stien, ktorými pripojili ku kostolu bočné lode (pôvodne oratória), tento chór zanikol.

Vonkajšej fasáde kostola dominujú gotické oporné piliere a pôvodné gotické okná. Okná sú zdobené najrozmanitejšími neskorogotickými útvarmi. Architektonicky tieto útvary pripomínajú plamienky a štvorlístky.

Na južnej strane kostola je pôvodne gotická predsieň, ktorú neskôr prestavali na renesančnú. V predsieni sa nachádzajú neskorogotické nástropné maľby zo začiatku 16. storočia a široký neskorogotický vstupný portál, ktorý tvorí vstupnú bránu do južnej lode kostola. V hornej časti tomuto portálu dominujú dva prúty hruškovitého tvaru.(17) Priečelie tejto goticko-renesančnej predsiene tvorí renesančný portál, ktorý je bohato zdobený. Nachádza sa na ňom latinský nápis a jeho autorom je pravdepodobne Vincent z Dubrovníka, ktorý sa v tom čase podieľal na oprave kostola.(18)

Vedľa portálu je v stene umiestnená renesančná kamenná doska, na ktorá pochádza z rokov 1595 až 1597. Je na nej znázornená postava muža oblečeného v brnení.(19) Medzi touto predsieňou a zadnou časťou bočnej lode je postavená valcovitá vežička so schodiskom.

Západnej strane kostola dominuje predstavená veža, ktorá má na prízemí bohato zdobený gotický portál. V tomto portáli sú umiestnené kamenné útvary, ktoré vyobrazujú rôzne zvieratá, kvety a ružice. Tento portál sa svojím tvarom veľmi podobá portálu v kaplnke sv. Michala v Košiciach. Bol postavený na konci 14. storočia.

Na severnej strane kostola je ďalší ostrouhlý portál. Tento však už nedosahuje krásu predchádzajúcich troch a je aj omnoho mladší.

Samotná veža je hranolovitá a bola stavaná na dve etapy. Svedčia o tom aj dva rôzne spôsoby jej stavby. Prvá časť bola stavaná súčasne s kostolom, avšak v jadre prvej stavby ju viackrát prestavali. Jej architektonický výzor určuje, predovšetkým, ranorenesančná prestavba, ktorá bola dokončená v roku 1537.(20) V tomto období boli vo veži aj zvony, ktoré v roku 1657 - 58 preniesli do novopostavenej zvonice. Vrchol veže tvorila arkádová ochodza na krakorcoch. Veža dosahovala asi dve tretiny súčasnej výšky. Vrchná tretina je z roku 1587, o čom nám svedčí mramorová tabuľa, ktorá je umiestnená vo veži. Je na nej napísané: „Laus Deo aedificium hoc extructum sub Iudicatu prudentis et circumspecti viri Domini Petri Longi 1587.“ ( Na slávu Božiu zostrojený podľa inštrukcií a pod patronátom a dohľadom pána Petra Dlhého).(21) Vrchol veže tvorila, tak ako pôvodne, arkádová ochodza na krakorcoch. Pri oprave kostola v roku 1879 strechu veže pokryli meďou, a táto tak dostala súčasný tvar.(22)

Do kostola pôvodne viedli štyri vchody. Hlavný vchod bol pod vežou a slúži aj v súčasnosti. Na južnej strane (do bočnej lode) boli dva vchody. Väčší mal pôvodne kamenné dvere v tvare kríža. Tieto boli neskôr premiestnené do vstupnej predsiene k múru. Aj tento vchod slúži v súčasnosti. Tretí vchod bol tiež z južnej strany do lode, ale ten pri jednej z rekonštrukcii kostola zamurovali. Štvrtý vchod bol do svätyne zo sakristie a slúži aj v súčasnosti. Až pri veľkej oprave kostola v rokoch 1846 - 1879 bol urobený vchod zo severnej strany do lode. Tento vchod sa používa aj v súčasnosti. (23)

Na kostole sa okrem iných urobili dve veľké generálne rekonštrukcie. Najväčší vplyv na túto skutočnosť mali po väčšine prípadov požiare. Ten najväčší z nich vypukol v roku 1461. V tom čase mesto obliehali, dobyli a vypálili bratríci. Vypálili aj samotný farský kostol.

Ako prvá začala horieť hlavná loď. Tá bola požiarom aj najviac poškodená. Svätyňa bola daná do pôvodného stavu už v roku 1505. Tento spomínaný požiar je zapísaný na zadnej strane pôvodného hlavného oltára. Znie takto: „Post Visitationis Mariae feria III. combuscum fuit Cibidium totaliter.“ (V roku 1461 po sviatku Navštívenia Panny Márie v utorok bol Sabinov požiarom zničený). Kostol bol úplne zrekonštruovaný v rokoch 1484 až 1529 (aj s bočnými loďami). Túto prvú a pravdepodobne aj najväčšiu rekonštrukciu kostola viedol Vincent Raguzai.(24)

Pamätným pre históriu sabinovského chrámu je aj rok 1879. 13. júla v roku 1846 silný požiar poškodil vežu kostola a 33 rokov sa nekonala jej oprava.(25) Hlavným dôvodom bola veľká inflácia v druhej polovici 19. storočia a následkom nej aj zlá ekonomická situácia obyvateľov mesta. Vežu obnovili v neskorogotickom slohu v duchu smerov z minulého storočia. Našťastie na veži neboli urobené väčšie zásahy do jej archetonického charakteru. Opravili len drevenú konštrukciu strechy, poškodené murivo a vežu dovŕšili.(26) Po týchto stavebných úpravách z roku 1879 má sabinovský farský kostol dnešný vzhľad.

Na tejto obnove veže a rekonštrukcii celého kostola sa podieľali nielen cirkevné kruhy, ale aj samotné mesto Sabinov a iné uhorské štátne orgány. Po dokončení rekonštrukcie kostola sa práce na samotnej veži začali 3. marca 1879, teda v pondelok po Prvej pôstnej nedeli. Slávnostná posviacka sa konala na sviatok zakladateľa Uhorského kráľovstva - svätého Štefana, dňa 20. augusta 1879 a vykonal ju miestny vicearcidiakon a miestny farár Augustín Mazalik.(27) Náklady na opravu samotnej veže kostola dosiahli výšku 8408 zlatých a 13 grošov. (28)

Výzdoba kostola – Oltáre

Sabinovské oltáre patria medzi najvýznamnejšie pamiatky neskorogotického sochárstva na Slovensku. Sabinov sa preslávil dvakrát. Po prvýkrát, keď tu pracovala dielňa vedená, pravdepodobne, Majstrom ANS na hlavnom oltári pre farský kostol. Po druhýkrát to bolo v záverečnom období neskorej gotiky, kedy vznikol oltár Zvestovania a oltár sv. Anny. Tieto oltáre sú dielami jednej z najvýraznejších osobností okruhu Majstra Pavla z Levoče. Neznámy rezbár po odchode z Levoče pôsobil práve tu v Sabinove.(29)

Z pôvodného zariadenia kostola tri neskorogotické oltáre sú v Szépmüveszeti múzeu v Budapešti. Ide o bývalý hlavný oltár sv. Jána Krstiteľa, oltár sv. Anny a oltár Zvestovania. Oltáre do Budapešti previezli v rokoch 1887-1895 postupne po čiastkach na rekonštrukciu. Späť do Sabinova sa však už nikdy nevrátili. V kostole ich nahradili len vernými kópiami.(30)

Z pôvodných oltárov v kostole zostal len oltár Cirkevných otcov, zvaný aj „doktorský“, ktorý pochádza z obdobia okolo roku 1520, oltár Kalvárie z 20. rokov 16. storočia a oltár sv. Stanislava a Štefana zo začiatku 16. storočia.

Hlavný oltár

Ide o skriňový oltár, ktorý je delený predelou a po stranách má dva páry krídel. Celý oltár je postavený na jednoduchom podstavci. V oltárnej skrini sú umiestnené tri mohutné sochy. Sú nimi Madona s Ježišom v náručí, stojaca medzi Jánom Krstiteľom a sv. Petrom. Po oboch stranách oltárnej skrine sú dve a dve nad sebou stojace sošky svätíc: svätej Barbory, svätej Margity, svätej Kataríny a svätej Doroty. V jednoduchom oltárnom nástavci je uprostred umiestnené súsošie Navštívenia a menšie sošky sv. kráľov Ladislava, Štefana a sv. Martina. V oltárnom nadstavci najvyššie, nad Navštívením, je bolestný Kristus. Predela oltára, ako aj krídla, sú zdobené tabuľovými obrazmi. Na vnútorných stranách pohyblivých krídel je vyobrazených osem scén z legendy o Jánovi Krstiteľovi. Keď je oltár zatvorený, na vonkajších stranách pohyblivých krídel a na pevných krídlach je šestnásť obrazov so scénami z Kristovho života a z Kristových pašií. Na predele zdobenej drobnými lístkami a úponkami sú dva erby: erb mesta Sabinov a erb s poľskou orlicou.(31)

Na zadnej časti oltára je nápis gotickou minuskulou: M CCCC LXI post visitationis Mariae feria III combustum fuit cibinium Totaliter. (V roku 1461 po sviatku Navštívenia Panny Márie v utorok bol Sabinov požiarom zničený). Na zadnej strane tabule so Vzkriesením Krista je nápis: Johannes Plazko 1516, Gasparus Benedicti Anno domini 1516 (32). Na spodnej čelnej doske oltárnej skrine je pripevnený malý štítok s monogramom a n s.

Tento oltár pochádza z rokov 1510-1516, i keď samotné sochy na ňom umiestnené sú pravdepodobne o niečo staršie (asi z roku 1490). Oltár patril k najvzácnejším a k najbohatšie zdobeným krídlovým oltárom na Slovensku. Typ tohto oltára je podobný tým, ktoré boli vtedy rozšírené najmä v Sliezsku a na Spiši.(33) V súčasnosti je v kostole verná kópia tohto oltára.

Oltár Cirkevných otcov(34)

V oltárnej skrini má plastiky troch cirkevných otcov - sv. Hieronyma, sv. Augustína a sv. Ambróza. Na značne premaľovaných tabuliach pohyblivých oltárnych krídiel sú na vnútornej strane vyobrazené postavy dvoch svätcov, a to sv. Martina - biskupa a 10 000 mučeníkov. Na vonkajšej strane tabúľ sú namaľované postavy sv. Martina, Erazma, troch svätcov a sv. Mikuláša. Na pevných krídlach oltára sú umiestnené barokové maľby. V predele, v jej strede, je socha Vir dolorum (Muž bolestí). Uprostred oltárnej skrine je umiestnená pôvodná socha Panny Márie a sv. Jána evanjelistu. V nadstavci sa nachádzajú tri sochy na spôsob gotických plastík. Stredná plastika je už len baroková kópia pôvodnej gotickej plastiky. Dve bočné sú už novodobé. Tie pôvodne k oltáru nepatrili, ale boli dodané až neskôr.

Oltár Cirkevných otcov je z rokov 1510 – 1520 a pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče.(35)

Oltár Zvestovania (36)

Ide o skriňový oltár s párom pohyblivých krídel, predelou a jednoduchým nadstavcom. Oltárna skriňa je hore uzatvorená trojdielnym oblúkom a je v nej umiestnené súsošie Zvestovania Panny Márie. Nad ním je polovičná postava Boha Otca medzi dvoma anjelmi hrajúcimi na hudobných nástrojoch a sediacich pritom na oblakoch. Na vnútorných stranách pohyblivých krídel sú štyri reliéfy tróniacich svätíc: sv. Doroty, sv. Barbory, sv. Margity a sv. Kataríny. V predele oltára je uložené súsošie Klaňania troch kráľov. Hore v nástavci sú sošky dvoch svätíc a sv. Agnesy. Na vonkajších stranách pohyblivých krídel a na pevných krídlach je osem tabuľových obrazov, ktoré zobrazujú skutočnosti zo života Panny Márie a Ježiša Krista. Niektoré črty oltára sú príbuzné levočským oltárom Majstra Pavla a jeho dielne. Tento oltár sa veľmi podobá oltáru Troch kráľov, ktorý sa nachádza v katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule.

Oltár je z roku 1520 a jeho autorom je tzv. Majster sabinovského Zvestovania. Tento človek bol členom dielne Majstra Pavla z Levoče. Jeho rané práce sa nachádzajú v Levoči a v jej okolí, zatiaľ čo neskoršie sú v Sabinove a vo Veľkom Šariši. Rezbár sa vyučil v Pavlovej levočskej dielni, no neskôr sa osamostatnil a odišiel rovno do Sabinova. V tomto meste potom aj dlho pôsobil. V súčasnosti je v kostole verná kópia pôvodného oltára.(37)

Oltár Lurdskej Panny Márie (38)

Tento oltár pochádza zo začiatku 20. storočia. Je na ňom kamenná jaskyňa, vo výklenku ktorej je socha lurdskej Panny Márie.

Na sviatok Lurdskej Panny Márie dával ružencový spolok pri tomto oltári slúžiť spievanú omšu. Omša sa slúžila vždy ráno o siedmej hodine a počas nej sa konala ofera okolo hlavného oltára.(39)

Oltár sv. Stanislava a Štefana, prvého mučeníka (alebo Valentína ?)(40)

Ide o krídlový oltár s pôvodnými neskorogotickými tabuľovými maľbami. V oltárnej skrini uprostred je tabuľová maľba oboch svätcov - sv. Stanislava aj sv. Štefana. Na vnútornej strane pohyblivých krídel sú namaľovaní sv. Leonard, sv. Krištof, sv. Eustach a sv. Erazmus. Na vonkajšej strane týchto pohyblivých krídel je namaľované Zvestovanie Panny Márie. Vnútorné obrazy sú však značne premaľované. Maľby sa pripisujú tzv. majstrovi obrazov sv. Antona, zvanému aj Majster s obláčikmi. Tento oltár pochádza z rokov 1500-1505 a patrí medzi najstaršie sabinovské oltáre.(41)

Oltár sv. Fabiana a Šebastiana (42)

V oltárnej skrini je umiestnený obraz Panny Márie s Ježiškom z roku 1697. Je to pamiatka na grófa Šandora Vetseya, ktorého sťali v podzemnej väznici v Šaroš Pataku.(43)

Vždy 20. januára na sviatok cechu murárov sa pri tomto oltári slávila spievaná omša. Omšu platili murári a po nej bola ofera okolo hlavného oltára.(44)

Oltár Božského Srdca(45)

V oltárnej skrini sú uložené tri sochy - socha Pána Ježiša so zvýrazneným srdcom, po jej stranách sochy sv. Cyrila v rehoľnom rúchu a arcibiskupa Metoda s knihami v rukách. Pochádza z polovice 20. storočia.

Oltár Kalvárie (Sv. Kríža) (46)

V oltárnej skrini sa nachádza skupina sôch - Ježiš Kristus na kríži a pri ňom postava Panny Márie, sv. Jána evanjelistu a kľačiacej Márie Magdalény. Na maľovaných pohyblivých krídlach sú z vnútornej strany namaľované štyri výjavy z legendy o sv. Helene - Helena medzi vedcami, zázrak so sv. Krížom, Heraklius nesie kríž do Jeruzalema, Heraklius po druhýkrát nesie kríž do Jeruzalema. Na vonkajšej strane sú dvojice svätých - sv. Vít a sv. Krištof, sv. Daniel a sv. Katarína, sv. Barbora a sv. Margita, sv. Pantaleón a sv. Pavol, sv. Juraj a sv. Stanislav, sv. Egídius a sv. Erazmus, sv. Eustach a neznámy biskup. Vonkajšie obrazy a predela sú značne premaľované. Tento neskorogotický krídlový oltár pochádza z 20. rokov 16. storočia.(47)

Oltár sv. Anny (48)

V oltárnej skrini sú umiestnené sochy - sv. Anna, Madona s Ježiškom a za nimi anjel so závesom. V predele tohto oltára je zobrazený Jeseho strom. Na pohyblivých krídlach sa nachádzajú výjavy - Svätica s domom, sv. Uršuľa, svätica s domom a Mária Salome. V nástavci oltára sú umiestnené tri sochy: Svätica, sv. Lukáš a sv. Mária Magdaléna. Pôvodný oltár Sv. Anny pochádza z roku 1520. (49) V súčasnosti je v kostole kópia originálu tohto oltára.

Ďalšia výzdoba kostola

Po stenách kostola na pseudogotických konzolách sú umiestnené voľné plastiky, z ktorých neskorogotické sú: sv. Ján evanjelista, sv. Jakub a sv. Ondrej - apoštoli. Tieto plastiky pochádzajú z obdobia okolo roku 1510 a sú z dielne Majstra Pavla z Levoče. (50) Ostatné plastiky sú neskorobarokové: sv. Vendelín, sv. Augustín, sv. Ján Nepomucký a plastika Madony. Tieto pochádzajú z polovice 18. storočia. Samostatne umiestnená socha Madony pochádza z prvej polovice 18. storočia a je silne premaľovaná.(51) V južnej predsieni kostola je umiestnená plastika Krista na kríži. Ide o pôvodne barokovú plastiku z roku 1751.

Ostatné zariadenie v kostole je pseudogotické pochádzajúce z čias renovácie kostola koncom 19. storočia. Bohoslužobné zlatnícke predmety - kalich, cibórium a pacifikál sú z roku 1754. Monštrancia je mladšia a pochádza z roku 1758. Celá táto zbierka je dielom majstra Jána Szilassyho. (52) Z bohoslužobných predmetov je v kostole aj jeden kalich z roku 1694 a obraz Panny Márie s malým Ježišom v striebornom ráme z roku 1697. Je to spomienka na grófa Sándora Vetseya. Obe tieto veci dal vo Viedni urobiť vtedajší sudca Ján Palaczai. Obraz je v súčasnosti umiestnený na bočnom oltári, ktorý sa nachádza vzadu na južnej strane pod chórom.(53)

Kazateľnica

Bola postavená v renesančnom štýle a pochádza zo začiatku 16. storočia. Predpokladá sa, že je to práca Vincenta z Dubrovníka.(54) Kazateľnica je zhotovená z kameňa. Jej základ tvorí nosný stĺp. Na tomto stĺpe je postavené samotné rečnište. Celá kazateľnica je bohato zdobená rôznymi architektonickými obrazcami. Na zadnej strane rečnišťa okolo nástenných dvier sú v rohoch umiestnené obrazce dvoch zvierat, pravdepodobne labutí. Nad kazateľnicou sa nachádza tzv. rezonančná (zvuková) strieška, ktorá je upevnená na drevených renesančných krákorcoch. Táto bola koncom 19. storočia obnovená. Na kazateľnicu sa vychádza schodiskom. ktoré je umiestnené v prvom stĺpe medzi hlavnou a severnou loďou. Pôvodne slúžilo aj ako schodisko na jeden z malých chórov, vyššie spomínaných, dnes už ale neexistujúceho.

Krstiteľnica

Je neskorogotická a pochádza z čias okolo roku 1500.(55) Celá je vyrobená z kameňa a má kalichovitý tvar. Z vonkajšej strany je kameň po obvode trikrát lomený. V súčasnosti je krstiteľnica umiestnená v hlavnej lodi pod schodmi pri oltári.

Kostol Panny Márie

História a architektonický charakter

Prvá zmienka o tomto kostolíku je z roku 1375, keď biskup Mikuláš (pápež ?) nariadil egerskému biskupovi Michalovi, aby tu dal postaviť kaplnku. Túto mali postaviť za pomoci sudcu Hermana, dobrodincov a obyvateľov mesta.(56)

Pôvodne šlo o jednoloďovú kaplnku, ktorá bola postavená v gotickom štýle. Kostol tvoril v základe jednoloďový priestor s presbytériom uzatvoreným apsidou. Tento však v roku 1484 rozšírili prístavbou južnej kaplnky. Z pôvodne jednoloďovej stavby takto vznikol rozšírený dvojloďový priestor. K tomuto dvojloďovému kostolíku neskôr pristavali aj sakristiu. Táto sa nachádza na južnej strane kostola. Po prevzatí piaristami v roku 1738 bol celý kostolík prestavaný a kompletne zbarokizovaný.(57)

Do kostola viedol pôvodne len jeden vchod, a to zo západnej strany cez malú vstupnú predsieň. Až pri barokovej prestavbe kostola v roku 1738 urobili ešte jeden vchod zboku. Tento vedie zo severnej strany kostola priamo do hlavnej lode.(58) Po týchto stavebných úpravách sa kostol ako taký zachoval až do súčasnosti.

Vo vnútri kostola je presbytérium zaklenuté barokovou valenou klenbou, v ktorej je uprostred umiestnený malý sanktusík. Strop nad presbytériom je vymaľovaný. V maľbe je znázornený výjav nanebovzatia Panny Márie. Vo väčšej, hlavnej lodi, sú pruské klenby, ktoré sú pospájané s medziklenbovými pásmi. Celý strop takto dosadá priamo na nosné piliere a podobne ako strop v presbytériu, je celý vymaľovaný. Menšia bočná loď je otvorená do väčšej lode dvoma arkádami. Na jej strope sa nachádzajú celkove dve polia, ktoré sú zaklenuté krížovou klenbou a celé vymaľované. Na západnej strane kostola sa nachádza malá predsieň, ktorá je z vonkajšej strany zdobená portálom. Tento je súčasťou západnej fasády, ktorá podobne ako celý vonkajšok kostola, je úplne hladká. Západné vstupné priečelie kostola je okrem toho zakončené štítom v tvare trojuholníka.

Výzdoba kostola - oltáre

Kaplnka mala pôvodne tri oltáre, ku ktorým bol neskôr pridaný štvrtý, ktorý sa nachádzal v bočnej lodi. Hlavný oltár je postavený v rokokovom štýle. Dominuje mu plastika Immaculaty stojacej na mesiaci a okolo jej hlavy je dvanásť hviezd. Samotný oltár pochádza z polovice 18. storočia. Za oltárom je zobrazená stĺpová architektúra v nástennej maľbe. (59)

Dva bočné oltáre boli pôvodne klasicisticky komponované. Na jednom bol obraz sv. Jozefa a na druhom sv. Anny. Oba bočné oltáre mali klasicistickú stĺpovú architektúru a pochádzali zo začiatku 19. storočia.(60) Ani jeden sa už však v súčasnosti v kostole nenachádza. Odstránili ich pri poslednej oprave kostola v rokoch 1999 - 2000.

V južnej bočnej lodi kostola bol umiestnený oltár sv. Kríža. Bol neskorobarokový a zdobila ho udalosť Ježišovho ukrižovania na Golgote. Pochádzal z rokov 1730 – 1740. Dominoval mu obraz Nesenie kríža. Pôvodne išlo o barokový obraz z 18. storočia.(61) Aj tento oltár bol pri poslednej oprave kostola odstránený. Nahradili ho veľkým dreveným krížom umiestneným na stene kostola.

Súčasťou tohto oltára bol aj voľný obraz svätca v rehoľnom rúchu piaristov. Aj ten bol, podobne ako oltár, neskorobarokový a pochádzal z polovice 18. storočia. Za oltárom sa nachádzala, podobne ako za ostatnými bočnými oltármi, nástenná maľba s renesančným epitafom z konca 16. storočia.(62)

V interiéri kostola sa po barokizácii nachádzali dve barokové nástenné maľby. Prvá sa nachádza v presbytériu za hlavným oltárom a ostala aj po poslednej oprave kostola, kým druhá bola za oltárom južnej kaplnky, ale túto pri poslednej oprave kostola zamaľovali.

Poslanie kaplnky (neskôr kostola)

Kaplnka sa nachádzala na mieste, kde bol predtým starý cintorín. Jej pôvodným poslaním preto bolo, že mala slúžiť ako kaplnka na cintoríne, v ktorej sa slúžili iba pohrebné omše. Neskôr sa o ňu starali dvaja kapláni, ktorí v nej denne slúžili dve omše. Jedna omša bola spievaná a druhá čítaná. Tieto dve kaplánske miesta boli zriadené s podmienkou, že o kaplánov sa postarajú sami obyvatelia mesta. Takto sa o jedného z týchto kaplánov staral sudca Herman, ktorý vlastnil poľný mlyn. Zo svojich ziskov mal prispievať na potreby jedného z kaplánov. O druhého kaplána sa mal postarať ďalší významný obyvateľ mesta Mikloš, ktorý mu mal ročne darovať 24 florénov.(63) V tom čase sa z kaplnky stal postupne kostol pre služobníctvo a chudobnejších obyvateľov mesta.

Kostol od počiatku vlastnili a používali katolíci. Zmena nastala len v rokoch 1683, keď aj tento kostol násilím získali protestanti. Vlastnili ho však len do roku 1688, kedy ho museli vrátiť. V tom čase ale získal tento kostol osobitný význam. Dôvodom bolo, že kým farský kostol protestanti získali ešte raz v roku 1708, tento už zostal natrvalo katolíkom. Preto v tom čase používali tento kostolík katolíci ako svoj farský kostol.(64)

Ako farský kostol ho používali aj v rokoch veľkého hospodárskeho úpadku mesta, ktorý spôsobilo sucho a následne aj veľká epidémia cholery v roku 1710. V tom čase farský kostol vyžadoval opravu, na ktorú však ani cirkev, ani mesto nemali potrebné finančné prostriedky.(65)

Poznámky:
1 Porov. A Kassai Százéves..., s. 343.
2 Porov. Tamtiež.
3 Porov. Dr. I. Harminc a kol., Súpis pamiatok..., s. 74.
4 Porov. M. Kropilák a kol., Vlastivedný slovník ..., s. 8.
5 Porov. Dr. I. Harminc a kol., Súpis pamiatok ..., s. 74.
6 Porov. Tamtiež.
7 Porov. Dr. I. Harminc a kol., Súpis pamiatok ..., s. 75.
8 Porov. Tamtiež.
9 Porov. A Kassai Százéves..., s. 344.
10 Porov. Dr. I. Harminc a kol., Súpis pamiatok ..., s. 71 – 72.
11Podobne ako je to v Dóme sv. Mikuláša v Prešove.
12 Porov. A Kassai Százéves..., s. 344.
13 Porov. Dr. I. Harminc a kol., Súpis pamiatok ..., s. 76.
14 Porov. Tamtiež.
15 Porov. A Kassai Százéves ..., s. 346.
16 Porov. A Kassai Százéves ..., s. 346
17 Tento portál je takmer totožný s portálom v Levoči – od Majstra Pavla.
18 Porov. Dr. I. Harminc a kol., Súpis pamiatok ...,s. 76.
19 Porov. Tamtiež.
20 Porov. M. Kropilák a kol., Vlastivedný slovník ..., s. 8.
21 Peter Longi bol vtedy richtárom mesta.
22 Porov. AFÚ, História domus I., s. 37 – 38.
23 Porov., AFÚ, História domus I., s. 37 – 39.
24 Porov. A Kassai Százéves ..., s. 344.
25 Porov. AFÚ História domus I., s. 36 – 39.
26 Porov. AFÚ História domus I., s. 36 – 39.
27 Porov. Tamtiež.
28 Porov. AFÚ, Pokladničný denník z rokov 1875 – 1881, s. 40.
29 Porov. B. Kovačevičová, Sabinov, Pamiatky a múzea VI., Bratislava 1957, s. 7 – 9.
30 Porov. A Kassai Százéves..., s. 347.
31 Porov. L. Cidlinská, Gotické krídlové oltáre na Slovensku, Slovenská akadémia vied, Bratislava 1989, s. 257 – 275.
32 Porov. A Kassai Százéves ..., s. 344.
33 Porov. K. Divald, A Szépmüvészeti Múzeum kisszebeni szárnyasottára, Magyar Müvészet IV., Budapešť 1928, s. 91 – 93.
34 Stojí na severnej strane pri víťaznom oblúku.
35Porov. L Cidlinská, Slovenské gotické sochárstvo a tabuľové maliarstvo, Výtvarný život XI., Bratislava 1966, str. 257.
36 Je postavený v prednej časti severnej lode.
37 Porov. L. Cidlinská, Gotické krídlové ..., s. 257 - 259
38 Oltár sa nachádza v zadnej časti severnej lode.
39 Porov. AFÚ, Liber Ordinis divinorum parociae Cibiniensis ab anno1946, s. 15.
40 Oltár sa nachádza vzadu na severnej strane hlavnej lode, pod chórom.
41 Porov. Dr. I. Harminc a kol., Súpis pamiatok ..., s. 76.
42 Nachádza sa vzadu na južnej strane hlavnej lode pod chórom.
43 Porov. A Kassai Százéves ...,s. 347.
44 Porov. AFÚ, Liber Ordinis ..., s. 15.
45 Oltár sa nachádza v zadnej časti južnej lode.
46 Oltár sa nachádza vpredu v južnej časti lode.
47 Porov. Dr. I. Harminc a kol., Súpis pamiatok ..., s. 76.
48 Oltár sa nachádza na južnej strane hlavnej lode pri víťaznom oblúku.
49 Porov. L. Cidlinská, Gotické krídlové ..., s. 275 – 277.
50 Porov. L. Cidlinská, Slovenské gotické..., s.257 – 258.
51 Porov. Tamtiež.
52 Porov. A Kassai Százéves..., s. 347.
53 Porov. A Kassai Százéves..., s. 347..
54 Porov. Dr. I. Harminc a kol., Súpis pamiatok ..., s. 76.
55 Porov. Tamtiež.
56 Porov. A Kassai Százéves ..., s. 343 – 344.
57 Porov. M. Kropilák a kol., Vlastivedný slovník ..., s. 8.
58 Porov. A Kassai Százéves ..., s. 344.
59 Porov. Dr. I. Harminc a kol., Súpis pamiatok ..., s. 77.
60Porov. Tamtiež.
61 Porov. Tamtiež.
62 Porov. Tamtiež.
63 Porov. A Kassai Százéves ..., s. 347 – 350.
64 Porov. A Kassai Százéves ..., s. 346 – 347.
65 Porov. Tamtiež.
Z Diplomovej práce Miroslava Pillára Dejiny farnosti Sabinov
aktualizované : 23.02.2013 15:58:54
odporúčame :
created by majo    |    sabinov@rimkat.sk