Neustále rastúca vedecká a materiálna úroveň spoločnosti plodí stále konzumnejší spôsob života. Ľudia sa ženú za materiálnou mamonou bohatstva a zabúdajú na duchovné hodnoty. Chudobných tiesní úmorná práca, núdza a strach z nedostatku. Bohatých desia obavy zo strát a úzkostlivá starostlivosť o to, čo majú. Tí, čo majú dosť pozemského majetku, zabúdajú, že sila a schopnosti na jeho získanie pochádzajú od Boha. Ak sa človeku darí uskutočňovať jeho svetské zámery, ocitá sa v nebezpečenstve, že v tom bude pokračovať ďalej, pričom otupí svoje svedomie a prestane chápať, v čom spočíva skutočná krása povahy. Stáva sa, že niektorí ľudia spoznajú svoje poblúdenie a rozhodnú sa ísť cestou pokánia. Aj keď im Boh ochotne odpustí, vnútorne sú poznačení a stále sú v nebezpečenstve, že sa vrátia k starému spôsobu života. Ochabuje schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom, ktorá má zostať citlivá a odolná. Musíme rozpoznať hlas Ducha Svätého, ktorý nás vedie.
Zvlášť v Sv. roku milosrdenstva si pripomíname, že jednou z hlavných tém Ježišovho učenia je milosrdenstvo. Hriešnikom, ktorí si myslia, že sú vylúčení z Božieho kráľovstva, Ježiš hlása dobrú zvesť o nekonečnom Božom milosrdenstve. Srdce Boha sa viac teší z návratov hriešnikov, ako z tých, ktorí sami seba považujú za spravodlivých a inými pohŕdajú. Postoj k hriechu a hriešnikom zjavuje Ježiš viac skutkami ako slovami cez svoj postoj voči úbohým, trpiacim a utláčaným.
Ježiš povedal: „Veru hovorím vám: mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili.“ (Por. Mt 21, 31 – 32)