19.apríl 2008. Skoro ráno vyše 10 000 ľudí z našej farnosti začína svoju púť do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakowe. Asi štyridsiatka ich sedí v autobuse, ostatní sú tam nimi odnášaní v srdciach, modlitbách...
4. púť Rádia Lumen priviedla do Krakowa vyše 20 000 Slovákov. Prišli sme tam s veľkou túžbou čerpať z prameňa nekonečného Božieho milosrdenstva. A ono sa nám dávalo priam hmatateľným spôsobom – pršalo nám z neba...
Stojíme pred monumentálnou bazilikou (niektorí šťastlivci aj v nej), modlíme sa ruženec, slávime obetu Ježiša Krista s našimi i miestnymi biskupmi, o 15.00 (v hodinu smrti nášho Pána) sa spolu s rehoľnými sestrami z Kongregácie sestier Matky Božieho milosrdenstva vhĺbime do Korunky Božieho milosrdenstva... cítime, že Boh sa dotýka osobitne každého jedného z nás...
Ďakujeme Poliakom za srdečnosť, ktorou nás každý rok prijímajú. Bolo ju cítiť aj zo slov krakowského arcibiskupa kardinála Stanislava Dziwisza, ktorý okrem iného v závere sv. omše povedal, že pútnici zo všetkých kútov Slovenska už „vychodili do Lagiewnikov chodníky“. Povzbudil nás, aby sme ich nikdy nenechali zarásť... lebo podľa jeho slov „tam sme doma“, máme tam kúsok Slovenska v podobe slovenskej Kaplnky Sedembolestnej Panny Márie.
Chvíľa stretnutia s milosrdným Ježišom v jeho svätyni sa blíži k záveru. Prichádza čas na návrat domov. Vraciame sa... verím, že o jeden deň s Bohom lepší... Miesto, kde sa Boh zvláštnym spôsobom dotýka človeka, sme opúšťali pohľadom upretým na v diaľke sa strácajúcu vežu Sanktuária a možno aj s túžbou a s vierou, že sa sem o rok vrátime...
Ďakujeme Ti, Bože, za chvíle milosti. Ďakujeme aj Vám, pán kantor Vrábel, za zorganizovanie púte, duchovné povzbudenie a dobrú náladu počas cesty...
