ponúkame :
domov
HISTÓRIA
farnosť
filiálky
kostoly
rekonštrukcie
duch. povolania
PASTORÁCIA
deti
mládež
rodiny
sviatosti
SLUŽBY a SPOLOČENSTVÁ
kancelária FÚ
kňazi
ekonomická rada
pastoračná rada
kostolné
miništranti
rozdávatelia
žalmisti
organisti
lektori
katechéti
redakcia Flistu
Ružencové bratstvo
Večeradlo
Koinonia
Biblické spoločenstvo
Faustínum
Cirkevná ZŠ
Saleziáni
Dom Júdov
Modlitby otcov
13. - 18. storočie
vizitácia 1775
vznik dekanátu
Historia Domus
Farské misie
Orkucany
Jakubovany
14. - 18. storočie
oltáre a sochy
hlavný oltár
dejiny kostolov
nový organ
opravy budov
kňazské
rehoľné
1. sv. prijímanie
eRko stretká
detské sv. omše
aktivity mladých
birmovanci
kurz snúbencov
stretnutia rodičov
manželské večery
čo je sviatosť?
krst
birmovanie
Eucharistia
sviatosť pokánia
pomazanie chorých
sviatosť kňazstva
sviatosť manželstva
farári
kapláni
diakoni
prezentácia
spoločenstvá
katechézy
víkendovky
 
Toto náboženstvo je krásne
autor:   Jozef Kovalík
pridané :  15.12.2018 22:22

Maďarský básnik Dezider Kosztolányi stratil v mladosti vieru, a len na konci života sa k nej znovu vrátil. Ale aj v období, keď bol od viery vzdialený, sympatizoval s katolicizmom, pretože hovorieval – „toto náboženstvo je krásne”.

Raz sa takto vyjadril pred svojím priateľom, ktorý bol zároveň katolíckym kňazom: „Neexistuje ešte jedno také jedinečné, žiarivé náboženstvo, ako je vaše. Je čírou poéziou…

Ani netušíte, akým krásnym robí váš život, ktorý sám v sebe je ťažký a únavný. Svojimi sviatkami ste rozdelili rok na časti. Do ich služby ste postavili vrcholy umenia: v stavebníctve, sochárstve, maliarstve, hudbe aj poézii.

1. novembra, keď jeseň spôsobuje vädnutie v prírode, zavediete ľudí na cintoríny a rozsvietite sviečky a kahančeky. Hroby posypete kvetmi a pripomeniete svetu pominuteľnosť…

Potom prichádza december: ranné omše plné očakávania… V modrej hmle rána sa ľudia so svietidlami vydávajú na cestu smerom k osvetleným malým dedinským kostolom a celým srdcom spievajú starobylé adventné piesne. Dni sa stále skracujú, tma je stále hustejšia a noc dlhšia. Vy však hovoríte: Nebojte sa! Príde niekto, kto zaženie tmu a rozsvieti svetu nevídané svetlo. Ľudia v advente očakávajú svetlo a dúfajú. V očakávaní sa rodí túžba po darovaní.

Tajne kupujete darčeky svojim drahým, aby ste narodenie svetla oslávili v láske a spolu. A uprostred najhlbšej tmy, 24. decembra, usporiadate v opojení Ježišovho narodenia ten jedinečný a neopakovateľný ohňostroj vianočný, ktorého iskry vidieť od New Yorku až po Tokio. Radosť je veľká, roztancuje sa celý svet.

Ale o niekoľko týždňov chytíte človeka za šticu a poviete mu: dosť. Popol sypete na jeho vytriezvenú hlavu a pripomínate mu: Spomeň si, človeče, že prach si a na prach sa obrátiš! A usilujete sa presvedčiť svet, že každý musí trpieť. Posielate ľudí na Kalváriu a vysvetľujete im krásu utrpenia… A prichádza Veľký týždeň, onemejú zvony, stavia sa hrob Veľkého Zosnulého. A svet s úžasom stojí pred veľkou hrobkou.

Na Bielu sobotu rozozvučíte zvony. Oblečiete si zlatý šat a pohne sa procesia, jasajúca, spojená radosťou. Aleluja! Kristus vstal z mŕtvych, aleluja! Všade okolo stoja stromy a zelenými púčkami pozerajú na vás. Áno, áno, hovoríte, naozaj je tu vzkriesenie, je tu jar.

Toto všetko ja také krásne, že by sa Cirkev nesmela zrušiť ani vtedy, keby sa ukázalo, že Boh neexistuje ani na nebi, ani v srdciach. Keby nejaká hrozná moc zničila všetky kvety a premenila by zem na šedú púšť, alebo keby zrušila šport, túto hračku moderného človeka, nebola by to taká veľká škoda, ako keby zrušili Cirkev!”

S takýmto obdivom hovoril básnik o sviatkoch Cirkvi, o cirkevnom roku, a to v dobe, keď nebol veriaci. A my? Uvedomujeme si krásu a zmysel cirkevného roka?

created by majo    |    sabinov@rimkat.sk