ponúkame :
domov
HISTÓRIA
farnosť
filiálky
kostoly
rekonštrukcie
duch. povolania
PASTORÁCIA
deti
mládež
rodiny
sviatosti
SLUŽBY a SPOLOČENSTVÁ
kancelária FÚ
kňazi
ekonomická rada
pastoračná rada
kostolné
miništranti
rozdávatelia
žalmisti
organisti
lektori
katechéti
redakcia Flistu
Ružencové bratstvo
Večeradlo
Koinonia
Biblické spoločenstvo
Faustínum
Cirkevná ZŠ
Saleziáni
Dom Júdov
Modlitby otcov
13. - 18. storočie
vizitácia 1775
vznik dekanátu
Historia Domus
Farské misie
Orkucany
Jakubovany
14. - 18. storočie
oltáre a sochy
hlavný oltár
dejiny kostolov
nový organ
opravy budov
kňazské
rehoľné
1. sv. prijímanie
eRko stretká
detské sv. omše
aktivity mladých
birmovanci
kurz snúbencov
stretnutia rodičov
manželské večery
čo je sviatosť?
krst
birmovanie
Eucharistia
sviatosť pokánia
pomazanie chorých
sviatosť kňazstva
sviatosť manželstva
farári
kapláni
diakoni
prezentácia
spoločenstvá
katechézy
víkendovky
 
Sv. Anton Paduánsky
autor:   Peter Špireng
pridané :  10.06.2017 22:34

13. júna si pripomíname sv. Antona Paduánskeho. Narodil sa v roku 1195 v meste Lisabon v Portugalsku. Skvelé teologické vzdelanie získal v ráde sv. Augustína. Keď roku 1220 priniesli telsné pozostatky mučeníkov františkánskych bratov z Maroka do Coimbry, aby ich tam pochovali, urobilo to na Antona hlboký dojem. Pokora a skromnosť františkánov ho mimoriadne oslovila, preto požiadal o prestup do tejto rehole. Vtedy prijal aj meno patróna kláštorného kostola – sv. Antona Pustovníka. Jeho túžba pôsobiť v Maroku sa nesplnila. Po krátkom pobyte ochorel a potom sa dostal do Talianska. Sv. František Assiský ho vymenoval za učiteľa teológie v Bologni. Pri nástupe mu povedal: „Chcem, aby si bratov vyučoval v posvätnej teológii tak, aby ani tebe, ani bratom nechýbal Duch modlitby. To sú pravidlá našej rehole.“ V severnom Taliansku a južnom Francúzsku sa ľudia hrnuli počúvať jeho kázne. Vystúpil proti úžerníkom a vykorisťovateľom a zasadil sa za práva chudobných. Zomrel 13. júna 1231 vo veku 36 rokov. Sv. Anton Paduánsky je ozdobou františkánskej rehole. Bol vynikajúcim kazateľom a na poli viery si zasluhuje mimoriadny obdiv a nasledovanie.

Podľa legendy chcel kedysi sv. Anton kázať v meste Rimini, ale nenašiel dosť poslucháčov. Obrátil sa teda na brehu mora k rybám, tie hneď priplávali, vystrčili hlavy a načúvali. Iný výjav predstavuje osla, ktorý sa poklonil pred sviatosťou, ktorú držal svätec v ruke, keď tak neurobil neveriaci pán. Osobným znakom sv. Antona je malý Ježiš, Božie dieťa, ktorého drží v náručí. Ľalia je symbolom duševnej krásy tohto svätca, divotvorcu a patróna stratených vecí.

foto
created by majo    |    sabinov@rimkat.sk